84. Vlčie maky

Keď cestuješ autom, ideš na bicykli alebo peši, teraz v tomto období, krásne ozdobené sú polia, lúky, aj priekopy okolo ciest  "dámami v červenom". Ako v hodvábnych šatách, jemných a sýtočervených, stoja si hocikde jedinečné vlčie maky. Pôda pre nich nie je vôbec špeciálna, je často suchá, plná bodliakov a buriny, ani o postrek a hnojivo sa im nikto nestará. Jedine Boh im doprial toľkú krásu, toľkú sýtosť farby a nám skrze nich potechu pre naše oči. Aké "rozmaznané" v porovnaní s vlčími makmi sú naše domáce kvetinky, koľko zálievky potrebujú, hnojivko, odstraňovať už odkvitnuté hlavičky a tiež musia mať vhodné miesto. Ani slnko nech ich nepáli, ani tieň nech nemajú. Vlčí  mak si aj bez našej pomoci vystačí. Je nádherný, krehký, farebný, aj keď to má v priekope, v poli, na lúke medzi burinou často veľmi ťažké. Vlčí mak nájdeme rásť iba pri burine. Vo váze, v čerstvej vodičke na stole sa mu až tak nepáči. Byť ozdobou peknej izby a užívať si samotu v štýlovej váze nie je preňho to " právé orechové".

On potrebuje robiť krajšie tie miesta, ktoré si často ani nevšimneme, že existujú.

Kto z nás by chcel byť ako vlčí mak?
Kto z nás vlčím makom je?

Veď my túžime byť v dobrej spoločnosti, pekne oblečení, medzi ľuďmi "na úrovni". Chceme ako také "rozmaznané" kvetinky ozdobovať miesta, ktoré už pekné sú. Chceme, aby sa o nás všetci pekne starali, a iba keď budeme mať "full servis", sme ochotní kvitnúť. Raz nám je horúco, takže byť tu pre druhých nemôžeme, inokedy silno fúka, to nám zase nevyhovuje, potom nám niečo chýba, a tak zase čosi. Hľadáme dôvody, prečo tu nebyť pre druhého, vyhovárame sa na celý svet a hľadáme vinníkov, len aby sme nemuseli "rozkvitnúť a spraviť tak niekomu život krajší.

Ty by si aj chcel urobiť svet krajší, ale máš katastrofálneho šéfa.....

Aj ty by si bola "rozkvitla", keby tvoj muž nebol taký pňak...

Aj ty, fešáku, by si bol doma viac nápomocný, keby ťa tak veľmi žena neštvala....

Sme príliš krásni a dobrí a svet okolo nás je zlý a podlý a my, chúďatká, dobrí ľudia, to máme ťažké.

OMYL! VEĽKÝ OMYL! KLAM!

Nie sme dobrí, nie sme lepší od ostatných, sme také "rozmaznané kvetinky", ktoré chcú, aby to, že sú pekné a dobré, pobožné a na úrovni, aby to bolo pekne vidno, a aby to bolo kladne a kvalitne ohodnotené.

Keby sme boli božsky dobrí, božsky pekní, a keby sme chceli robiť svet ozaj krajší, správali by sme sa ako vlčie maky, ktoré rastú medzi bodliakmi aj v priekope, aj bez čestného miesta vo váze, aj bez hnojiva.

Nenadávajú na burinu, ktorá je všade navôkol, nešomrú na bodliaky, ani nezávidia ostatným poľným kvetom. Rastú, koľko vládzu, všade tam, kde ich Boh zasial. Robia svet krajší a aj to najobyčajnejšie miesto, aj tú najzarastenejšiu priekopu zdobia bez šomrania.

Autor: Michaela Mihalikova Petrušová
 

PS: Buďme ako vlčie maky, aby sme všade tam, kde nás Boh "zaseje" a pošle, robili svet krajší a boli ochotní rozkvitnúť vždy a pre každého.

PS 1: Máš okolo seba veľmi veľa "bodliakov a buriny", všade navôkol je to fakt ako v suchej priekope. Buď ty ten vlčí mak, ktorý dá krásu a zmysel a tiež ponúkne  nový život aj tam, kde už nič pekné nerastie.

PS 2: "Burina" okolo teba nie je náhodou! Ty máš byť jedinečný vlčí mak! Ak by to tak nemalo byť, narodil by si sa ako "kvetinka do kvetináča" a  vhodná na stôl. Burinu by si okolo seba nemal, mal by si "full servis" , ale to by sa o teba starali ľudia. Keď budeš ako vlčí mak, bude sa o teba starať sám najdokonalejší BOH!