89. Dáždnik
Chystala sa raz jedna rodinka na výlet. Zbalili ruksaky, jedlo i vodu, športovo sa obliekli a vyrazili. Rodičia, keďže už mali s výletmi viac skúseností, vedeli, že aj keď je teraz pekné počasie, všetko sa môže o malinkú chvíľu zmeniť a môže začať pršať. Preto mali zabalené aj dáždniky a pršiplášte.
Na výlete bolo fajn, ale presne tak, ako to rodičia predpokladali, začalo pršať. Každý si vybral z ruksaku svoju ochranu pred dažďom. Každý takú, akú si nachystal, takú mal. Deti si obliekli pršiplášte a obuli gumáky, dospelí si mysleli, že si vystačia s dáždnikom. Rodičia, keďže nemali nepremokavé oblečenie, zmokli skoro úplne. Dáždnik je síce fajn, ale celý nepremokavý outfit, taký detský, je jediná istota, ako počas búrky nezmoknúť "do nitky". Dospelí nielenže úplne zmokli, ale aj sa počas búrky veľmi báli. Veď toľko toho už o búrkach počuli. Toľko "príbehov" ich hneď napadlo, keď padajúce stromy, blesky, záplavy či zosuvy pôdy spravili ľuďom zo života peklo. Naopak, deti v nepremokavom oblečení a bez informácií o tom, čo všetko búrka dokáže zničiť, si po ceste kráčali spokojne. Boli totiž pred búrkou dobre chránené a nemali strach.
Kiežby sme boli ako deti, ktoré dokážu aj keď hrmí, blýska sa, či keď búrka ukazuje svoju veľkú moc, kráčať životom "oblečené" vo viere v Boha a bez strachu. Lenže to by sme sa museli menej zaujímať o nešťastia, ktoré zlo dokáže v živote narobiť. Keďže takéto témy sú často jediné, o ktorých rozprávame, niet divu, že keď začne "hrmieť" v našom okolí, u nás doma, v práci, vo vzťahu, neveríme, že to môže byť ešte niekedy dobré. Nechceme veriť tomu, že aj keď je teraz "búrka" veľmi zlá, môže raz skončiť, a všetko môže byť úplne dobé. Málokedy nás ťažké obdobia v živote nevystrašia. Aj napriek tomu, že vieme, že určite prídu, vždy zaskočila, rozhodia a naženú strach. Všetkým naokolo vieme radiť, ako to ustáť, keď je zle, ale sami sme po ťažkom čase v živote úplne "zmoknutí". Nad hlavou nosíme "dáždniky", ale iba také malé, že sú nám úplne zbytočné.
S dáždnikom je to ako s našou vierou. Máme ju, aj ju ukazujeme, aj všetkých naokolo presviedčame, že aké potrebné je vieru mať, ale v čase búrky sami úplne zmokneme. Naša neistota, naše pochybnosti, náš strach nás počas zlých chvíľ úplne "premočia". Buďme ako deti, ktoré sú v búrke oblečené v nepremokavom odeve a ani v silnom lejaku nezmoknú. Oblečme si ako "ochranný odev" pred zlým časom ozajstnú vieru v Boha. Nestojme v kostoloch a pred nimi s vierou takou ako farebný dáždnik, ktorý síce všetci naokolo obdivujú, ale nám je skôr na obtiaž, lebo nám v ťažkých časoch nepomáha, a my ho síce máme, ale len tak, aby ľudia videli, akí sme vyparádení. Pršiplášte a gumáky sú možno pre ľudí menej pekné, ale pred búrkou ochránia. Zabaliť sa do úplne nepremokavého odevu znamená, že sa úplne celý zveríš do otcových rúk, že mu budeš úplne veriť, že vieš, že aj keď je veľmi zle, ty "nezmokneš".
Boh búrky nedáva! Boh ťa v búrke chráni! Nech je tvoja viera veľká v každej chvíli! Nech je tvojím útočiskom Pán! Za ochrancu si zvoľ najvyššieho!
Kto pod ochranou Najvyššieho prebýva
a v tôni Všemohúceho sa zdržiava, povie Pánovi:
„Ty si moje útočište a pevnosť moja;
V tebe mám dôveru, Bože môj.“
Veď on sám ťa vyslobodí z osídel lovcov
a zo zhubného moru.
Svojimi krídlami ťa zacloní
a uchýliš sa pod jeho perute.
Jeho pravda je štítom a pancierom,
nebudeš sa báť nočnej hrôzy,
ani šípu letiaceho vo dne,
ani moru, čo sa tmou zakráda,
ani nákazy, čo pustoší na poludnie.
I keď po tvojom boku padnú tisíce
a desaťtisíce po tvojej pravici,
teba nezasiahne.
Budeš sa môcť dívať vlastnými očami
a uvidíš, ako sa odpláca hriešnikom.
Lebo tvojím útočišťom je Pán,
za ochrancu si si zvolil Najvyššieho.
Nestihne ťa nijaké nešťastie
a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma,
lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe,
aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.
Na rukách ťa budú nosiť,
aby si si neuderil nohu o kameň.
Budeš si kráčať po vretenici a po zmiji,
leva i draka rozšliapeš.
Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím ho,
ujmem sa ho, lebo pozná moje meno.
Keď ku mne zavolá, ja ho vyslyším
a budem pri ňom v súžení,
zachránim ho i oslávim.
Obdarím ho dlhým životom
a ukážem mu svoju spásu. (Žalm 91)
Autor: Michaela Mihalikova Petrušová
PS: Búrka určite príde a je na tebe, či zmokneš, či nie! Nepočúvaj, koho každého už ťažké chvíle zničili, ale vyznávaj, že Boh je v ťažkých chvíľach jedinou oporou. Chváľ Boha a ďakuj mu za všetko! Že to tak práve necítiš? Tak sa jednoducho rozhodni, CHVÁĽ a ĎAKUJ! Veď ani ráno sa ti nie vždy chce vstávať a nakoniec vstaneš, lebo sa tak rozhodneš. Tak vstaň, ďakuj a chváľ.