93. Nosnica

Na dvore či farme si žijú zvieratá. Ľudia ich chovajú väčšinou pre úžitok, ktorý z nich majú. Z prasiatka je mäsko, z kravičky mliečko, mačička chytá myši a sliepky nosnice znášajú vajíčka. Načo by ľudia prasiatka chovali, keby z nich mäsko nebolo, načo by kravičku mali, keby mliečko nedávala a tiež úplne zbytočné by boli nosnice, keby vajíčka neznášali. Keď neznášajú, sú z nosníc nosnice "bez osohu".

Keď sa pozrieme okolo seba, koľko "nosníc bez osohu" zrazu vidíme a počujeme? Že ako to myslím? Veď aj našou úlohou je byť druhým na osoh a už ráno v škôlke sa mamička sťažuje, že neznáša ráno, predavačka neznáša, keď jej platia "medeňákmi", šoféri neznášajú zápchy, mladí starých, susedia sa neznášajú navzájom. V rodine sa bežne neznáša niekto s niekým, neznášame počasie, svoju postavu a niekedy neznášame aj sami seba. Vlastne všetci niekoho alebo niečo neznášame.

V našom srdci by nemalo byť miesto pre "neznášanie" a nenávisť, mali by sme tu byť na osoh druhému. Mali by sme nielen "znášať", ale mali by sme milovať a slúžiť každému, koho nám Boh pošle do cesty. Máme byť ako také nosnice, ktorým "to funguje" tak, ako má. Ktoré jednoducho znášajú. A nie ako také "pokazené" nosnice, ktoré všetko a každého naokolo neznášajú.

Autor: Michaela Mihalikova Petrušová

PS: Koľkokrát si možno už aj dnes povedal: "Jooj, toto tak neznášam!" "Toho človeka veľmi neznášam." "Neznášam svoj život!" Keď budeš zas niekoho alebo niečo neznášať, spomeň si, že si ako taká "nefunkčná sliepka". Len žerie, s....., a žiaden osoh z nej!

PS1: Znášaj! Buď tu na osoh, ako taká úžasná nosnica.

PS2: Znášaj vždy! Miluj všetkých! Slúž každému!