96. O dvoch lupách
Kde bolo, tam bolo, v laboratóriu Život to bolo, žili tam dve sestry lupy. Boli to síce sestry, ale boli úplne odlišné. Jedna lupa zväčšovala nepekné, zlé a chybné vlastnosti všetkého, na čo sa cez ňu pozeralo, a druhá zvýrazňovala pekné a dobré vlastnosti všetkého, na čo sa pozrela.
Sestra lupa Zla bola u ľudí obľúbená. Veď pozerať sa na svet cez takú lupu je veľmi vzrušujúce. Zrazu vidíte, ako sa rodiny rozpadávajú, ako podnikatelia kradnú, lekári berú úplatky, počasie úplne blbne, krízy sú už vo všetkom, peňazí nie je dosť, mládež je skazená a rodičia namiesto venovanie sa deťom im dajú do rúk elektroniku. Áno, toto všetko vidíme, keď sa pozrieme na svet cez lupu Zla.
Sestra lupa Zla sa zo sestry lupy Dobra vysmievala, že dnes už takú ako ona ľudia skoro vôbec nepoužívajú. Dobrá lupa, ktorá chcela, aby ľudia pozerali na svet práve cez ňu, a aby videli, že život je fajn, začala svojej Zlej sestre rozprávať, aké krásne a dobré je vidieť, čo všetko úžasné nám Boh dal. Veď nie všetky rodiny sa rozpadávajú, ale sú aj také, ktoré sú spolu šťastné a žijú si spokojne. Sú aj takí podnikatelia, ktorí si vážia svojich zamestnancov, svojich zákazníkov a svoju prácu robia poctivo a s láskou. Úžasní lekári tiež existujú a počasie vie spraviť každý deň výnimočný. Mládež, to sú krásni mladí ľudia, ktorí chcú milovať a byť milovaní, tak ako všetci mladí pred nimi a aj po nich. Rodičia svoje deti ľúbia a spravili by pre ne čokoľvek, presne tak, ako ich rodičia chceli to najlepšie práve pre nich. Toto všetko, ale človek nevidí, keď lupu Dobra do rúk nechytí.
Je to možno menej "vzrušujúce" takto sa pozerať na svet, ale iba taký pohľad, dá tvojmu životu pokoj, radosť a zmysel. Zbaví ťa strachu a začneš život obdivovať. Náš nebeský otec na nás nepozerá cez lupu Zla, aby nám vždy ukazoval naše nedostatky, ale pozerá sa nás s láskou, obdivom a chápavosťou. Prečo my tiež nepozeráme na svet ako ON. Pozeráme na svet cez lupu Zla, a kritizujeme všade, stále a všetko. Hľadajme dobro, veď všetko, čo máme, je DAR.
Autor: Michaela Mihalikova Petrušová
PS: Cez akú "lupu" pozeráš na svet ty? Kedy si naposledy niečo obdivoval a chválil? Kedy si sa s chuti smial alebo tancoval? Kedy si naposledy ďakoval, za všetko krásne, čo ti Boh dal? Netešíš sa, neobdivuješ, nechváliš druhých, netancuješ a už ani nepamätáš, kedy si naposledy ďakoval? Zmeň "lupu"!
PS1: Boh ti spolu s radosťami a krásami sveta dal aj "lupu", ktorou to všetko uvidíš. Tá "lupa" sa volá LÁSKA! Aj druhá "lupa" má svojho pána. Ten ti bude núkať pohľad práve cez ňu. Budeš zo života mrzutý, nešťastný, budeš sa báť a hlavne nebudeš chcieť SLÚŽIŤ a MILOVAŤ! Táto "lupa" sa vola PÝCHA!
PS2: Svet a život je iba jeden, avšak "lupy" sú dve! Nech vás všetkých žehná Boh.