Adventné antifóny - tzv. "Ó, antifóny"
Osem dní pred slávnosťou Narodenia Pána, od 17. decembra, sa v liturgii uvádzajú texty, ktoré svojím pôvodom siahajú do polovice 1. tisícročia. Pri večerných chválach, a po novom tiež pri svätej omši pred evanjeliom, zaznievajú antifóny, ktoré v mnohých prekladoch začínajú zvolaním „Ó“, podľa čoho sa nazývajú „Ó antifóny“. Tieto nenápadné texty, utkané zo starozákonných aj novozákonných citácií, sú perlou medzi liturgickými modlitbami. Je v nich zhrnuté očakávanie Spasiteľa, ktorým žil Izrael aj prví kresťania a ktoré je tiež jadrom adventného obdobia.
Pôvod antifón nie je presne známy. Po prvý raz sa o nich zmieňuje Boethius (480-525). V období pápeža Gregora Veľkého (okolo roku 600) sa píše v knihe Liber responsalis sive antiphonarius, že antifóny patrili k chválospevu Magnificat, spievanému pri večerných chválach v priebehu siedmych dní, ktoré predchádzali sviatku Narodenia Pána.
Antifóny majú presne stanovenú štruktúru. Začínajú oslovením Mesiáša, ktoré býva uvedené zvolaním úžasu „Ó“. Prvé slová jednotlivých antifón znejú takto:
- Ó, MÚDROSŤ (latinsky Sapientia),
- Ó, ADONAI (Adonai),
- Ó, KOREŇ JESSEHO (Radix Jesse),
- Ó, KĽUČ DÁVIDOV (Clavis David),
- Ó, VÝCHOD (Oriens),
- Ó, KRÁĽ NÁRODOV (Rex Gentium),
- Ó, EMMANUEL (Emmanuel).
Každá antifóna ďalej pokračuje vysvetlením vstupného oslovenia. Na záver zaznieva prosba uvedená zvolaním „Príď!“
Usporiadanie textu nie je náhodné. Keď sa k sebe priložia začiatočné písmená, počnúc poslednou antifónou a končiac prvou, vznikne latinská veta: ERO CRAS, čo v preklade znamená „Zajtra tu budem“. Ohlasuje sa tak príchod Spasiteľa, v ktorom on sám odpovedá na volanie a nádej svojho ľudu.
Antifóny sa spievajú v priebehu večerných chvál, čo pripomína, že prisľúbený Mesiáš prišiel, „keď sa svet skláňal k večeru“, teda keď sa blížil k svojmu naplneniu. Máriin chválospev, ktorý nasleduje po antifónach, sa tak stáva vďačnou odpoveďou na obdivuhodné Božie prisľúbenia. Prítmie večera, osvetleného len adventnými sviecami, však dostáva aj iný symbolický význam. Stále sa predlžujúca noc pred zimným slnovratom pripomína temnotu ľudského hriechu, v ktorej sa ohlasuje nádej na budúcu spásu. Práve tu zaznieva túžba po príchode Spasiteľa. Je príznačné, že na 21. december, kedy je noc najdlhšia a začína sa vracať slnko, pripadá antifóna: „Ó, Vychádzajúci z výsosti, jas večného svetla a slnko spravodlivosti, príď a osvieť tých, ktorí sú v temnotách a tôni smrti“. Kristus je pravým svetlom, ktoré zaháňa temnotu. Od tohto dňa už v antifónach nezaznievajú len texty zo Starého zákona. Pridávajú sa aj texty novozákonné, teda napísané po stretnutí s Mesiášom.
Ak sa budete modliť Ó antifóny s rodinou počas posledného adventného týždňa, zistíte, že vaše srdce sa pridalo k spevu: „Príď, Pane Ježišu!“ On je už predo dvermi a vy ste sa na jeho príchod pripravili.
Dokument na stiahnutie: "Ó, antifóny" (s komentármi)