AMSTERDAM (Holandsko, 1945)
No Mária ako láskyplná Matka nás nenecháva samých! A tak sa nám koncom druhej svetovej vojny opäť ponáhľala na pomoc. A to v Holandsku. Dňa 25. marca 1945 na sviatok Zvestovania Panny Márie (18) sa Panna Mária v úplnej tichosti zjavila 40-ročnej Ide Peerdeman v jej byte v Amsterdame.
V 56 zjaveniach v priebehu 14 rokov sa Matka všetkých národov prihovára jednotlivým národnostiam a národom (mimochodom, najviac sa prihovára Nemecku). Svoje slová adresuje pápežovi, biskupom, kňazom a rehoľníkom, rodinám, mužom, ženám a deťom a všetkým ľuďom dobrej vôle. Ako Matka varuje pred úpadkom viery a morálky, pred nešťastím a vojnou. Chcela by nás – ako sama hovorí – zachrániť pred hrozbou veľkej svetovej katastrofy, aby nás priviedla do nového času, do času naplneného Duchom, do času pokoja. Matka všetkých národov nám pritom pripomína vzácnosť a božskú silu sviatostí, zvlášť Eucharistie. Prosí nás predovšetkým o lásku. Vizionárka Ida Peerdeman raz uvidela na oblohe veľkými písmenami napísané slovo LÁSKA. Preto Panna Mária vedie ľudstvo späť ku krížu, k vrcholu lásky, ku krížu, ktorý je prameňom milosrdenstva a stredobodom stvorenstva. Práve preto sme kríž nášho vykúpenia s milostivým obrazom milosrdného Ježiša umiestnili do stredu kolínskej Areny.
Na vyprosenie trvalého svetového pokoja, tejto jednoty v Duchu Svätom zjavila Panna Mária svoju MODLI TBU, o ktorej hovorila už vo svojom prvom posolstve. No vizionárke ju nadiktovala až o šesť rokov neskôr, 11. februára 1951 – na sviatok Panny Márie Lurdskej. Ida bola práve v Nemecku.
Aký univerzálny význam má pre Cirkev a pre svet táto modlitba, na to poukazuje už samotná skutočnosť, že Panna Mária ju zjavila počas prorockej vízie Druhého vatikánskeho koncilu (40). Vízia Druhého vatikánskeho koncilu sa zrazu prerušila. Ida sa zrazu ocitla pred krížom a tu bola tak bolestne zjednotená s utrpením Ježiša a Márie, až začala plakať. Nechajme o tom porozprávať vizionárku: „Stála som teda so Ženou pred krížom (41). Povedala: ‚Opakuj po mne.‘ ... A potom Žena začala: ‚Pane Ježišu Kriste, Syn Otca...‘ Ale ako to hovorila! Prenikalo to celého človeka. Takto som to nepočula hovoriť ešte žiadneho človeka na svete. ‚Zošli TERAZ na Zem svojho Ducha,‘ s dôrazom na TERAZ, a ‚Daj, nech Duch Svätý prebýva v srdciach VŠETKÝCH národov,‘ s osobitným dôrazom na slovo VŠ ETKÝCH . Aj slovo AMEN vyslovila Žena tak zvláštne, tak slávnostne. Kým som po nej opakovala slovo za slovom, neuvedomovala som si, čo vlastne znamenajú slová, ktoré predo mnou vyslovovala a ktoré som ja mala opakovať. No keď povedala Žena slovo ‚Amen‘, videla som všetko pred sebou napísané veľkými písmenami. A vtedy som si zrazu uvedomila, že je to modlitba. Pozoruhodné je, že som sa... ju nikdy nemusela učiť naspamäť... bola do mňa akoby vtlačená.
PANE JEŽIŠU KRISTE, SYN OTCA ,
ZOŠLI TERAZ NA ZEM SVOJHO DUCHA.
DAJ , NECH DUCH SVÄTÝ PREBÝVA
V SRDCIACH VŠETKÝCH NÁRODOV,
ABY BOLI UCHRÁNENÉ
OD SKAZY , NEŠŤASTIA A VOJNY.
KIEŽ BY MATKA VŠETKÝCH NÁRODOV,
KTORÁ BOLA KEDYSI MÁRIOU,
BOLA NA ŠOU ORODOVNICOU .
AMEN.