APARECIDA (Brazília, 1717)
Asi na pol ceste medzi Riom de Janeirom a Sao Paulom leží po Guadalupe druhé najznámejšie mariánske pútnické miesto Latinskej Ameriky - Aparecida. Kvalitná diaľnica ostro kontrastuje s prašnými cestami vnútrozemia, kde je vraj najväčším zážitkom pre európskeho turistu, keď z pohodlného autobusu vystúpi celý červený od prachu tej istej farby pokrývajúceho tieto diaľkové spojnice. Autostráda spájajúca bývalé hlavné mesto s finančným centrom Latinskej Ameriky je nazvaná po tragicky zomrelom jazdcovi Formule 1, rodenom Brazílčanovi A. Sennovi. Cestu lemujú banánové lesy, neveľké poľnohospodárske usadlosti, v okolí ktorých brazílski gaučovia pasú stáda kráv. Do Aparecidy sme dorazili podvečer, keď sa mesto po upršanom dni pripravovalo na jednu z najväčších slávností - vigíliu sviatku Panny Márie Aparecidy (Nossa Senhora Aparecida). Sviatočnú atmosféru cítiť všade - v uličkách i v hoteloch plných pútnikov, v obchodoch i v malých pohostinstvách - všade kraľuje Aparecida. Panna Mária Aparecida je uctievaná ako Kráľovná a Patrónka Brazílie. Podľa údajov z Pútnického centra v Aparecide je toto pútnické miesto najväčším mariánskym pútnickým miestom sveta a počtom pútnikov i najnavštevovanejším. Nepochybne každého európskeho návštevníka dobrej vôle dojme láska Brazílčanov k Matke Božej, ich detinská dôvera k Nej a spontánne prejavy tejto lásky. História úcty k Matke Božej Aparecide (Aparecida - Nájdená) siaha do roku 1717. Vtedy gróf Pedro de Almeida, guvernér provincie Sao Paulo a Minas Gerais prechádzal so svojim sprievodom cez dedinu Guaratinguetá na svojej ceste do Vila Rica, ktorá je dnes súčasťou známeho mesta Ouro Preto. Rybári Domingos Garcia, Filipe Pedroso a Joao Alves sa na žiadosť spomínaných cestujúcich vydali na lov rýb na rieke Paraiba. Plávali dolu riekou, no nemohli nič uloviť. Po mnohých pokusoch prišli na miesto nazývané Itaguacu. Joao Alves spustil svoju sieť do vody a zachytila sa v nej soška Nepoškvrnenej Panny Márie, ktorej však chýbala hlava. Znovu spustil sieť a vylovil hlavu tejto sošky. Odvtedy títo traja jednoduchí rybári nemali núdzu o ryby. Pätnásť rokov soška stála v dome Filipe Pedrosa. Jeho susedia začali k nemu prichádzať a modliť sa pred ňou. Úcta k Panne Márii sa tu hlboko zakorenila a prinášala krásne znaky Božieho požehnania tým, ktorý sa k soške prichádzali modliť. Čoskoro sa správy o Panne Márii Aparecide rozšírili po mnohých oblastiach Brazílie. Rodina Filipe Pedrosa postavila murovanú kaplnku a okolo roku 1734 farár farnosti Guaratingueta postavil veľký kostol na vrchu zvanom Morro dos Coqueiros. Tento chrám bol posvätený 26. júla 1745. Počet veriacich, ktorí prichádzali k Panne Márii stále rástol. V roku 1834 bol kostol rozšírený do dnešnej podoby „Starej Baziliky“. V roku 1929 pápež Pius XI. vyhlásil Pannu Máriu Aparecidu za Kráľovnú a Patrónku Brazílie. Dnes slúžia v Aparecide pútnikom pátri redemptoristi, ktorí toto miesto spravujú. V roku 1955 sa rozhodlo o stavbe „Novej Baziliky“, pretože stará už dávno nestačila uspokojovať potreby stále rastúceho počtu pútnikov, ktorí sem prichádzajú prosiť Matku Božiu o pomoc, ochranu a príhovor, prichádzajú poďakovať za seba či za svojich blízkych. Stavbu nového chrámu, ktorý je dnes po Chráme sv. Petra v Ríme druhým najväčším kresťanským chrámom sveta, v roku 1980 posvätil i Sv. Otec Ján Pavol II a udelil mu titul Basilica Minor. Neobyčajnú atmosféru Aparecidy umocňuje aj forma, v akej sa Matka Božia zjavila vo vodách rieky Paraiba trom chudobným rybárom. Soška má mestické črty tváre, čiže Matka Božia je znázornená ako typická obyvateľka Brazílie - miešankyňa rozličných etnických skupín, je znázornená ako žena v požehnanom stave (zdobí ju plášť, ktorý nosia indiánske ženy čakajúce dieťa) a istotne práve pre svoju jednoduchosť a pokoru si veľmi rýchlo získala srdcia všetkých Brazílčanov.
Zdroj: https://www.rytier.sk/rytier/1998/4-98/brazil.htm