Eucharistický zázrak v Buenos Aires

Oslabenie viery v skutočnú prítomnosť zmŕtvychvstalého Krista v Eucharistii je jedným z podstatných prejavov krízy duchovného života. Ježiš chce oživiť našu vieru v jeho prítomnosť v Eucharistii, a preto nám v priebehu dejín Katolíckej cirkvi dáva znamenia – eucharistické zázraky, ktoré jednoznačne potvrdzujú, že v Eucharistii je prítomný sám Pán, zmŕtvychvstalý Ježiš, v tajomstve svojho božstva a oslávenej ľudskej prirodzenosti. Posledný eucharistický zázrak, ktorý Cirkev uznala, sa udial v roku 1996 v hlavnom meste Argentíny – v Buenos Aires.

Konsekrovaná hostia sa premenila na telo a krv

Večer 18. augusta 1996 o 19. hod. slúžil kňaz Alejandro Pezet svätú omšu v katolíckom kostole, ktorý sa nachádza v obchodnej časti Buenos Aires. Pri konci rozdávania svätého prijímania podišla k nemu žena a oznámila mu, že v zadnej časti kostola leží na svietniku vyhodená hostia. Otec Alejandro išiel na uvedené miesto a zazrel zneuctenú hostiu. Bola natoľko špinavá, že ju nemohol požiť. Vložil ju do nádobky s vodou a uložil ju do svätostánku v kaplnke Najsvätejšej sviatosti.

Keď v pondelok 26. augusta otec Alejandro otvoril svätostánok, s údivom zistil, že hostia sa premenila na krvavú substanciu. Informoval o tom kardinála Jorgeho Bergoglia, ktorý nariadil vyhotoviť odborné fotografie. Hostiu vyfotografovali znovu 6. septembra. Na fotografiách je zjavné, že hostia, ktorá sa premenila na krvavé mäso, sa výrazne zväčšila. Niekoľko rokov ju uchovávali vo svätostánku a celú záležitosť držali v tajnosti. Nakoľko hostia vôbec nepodliehala rozkladu, v roku 1999 kardinál Bergoglio rozhodol, že ju dajú vedecky preskúmať.

5. októbra 1999 v prítomnosti zástupcov otca kardinála odobral Dr. Castanon vzorku z hostie, ktorá sa premenila na kúsok krvavého mäsa. Vzorku odoslali vedcom do New Yorku. Zámerne, aby im nič nenapovedali, ich neinformovali o jej pôvode. Jedným z výskumníkov bol Dr. Frederic Zugibe, známy newyorský kardiológ a súdny patológ. Potvrdil, že skúmaná substancia je skutočné ľudské telo a krv, v ktorej sú prítomné ľudské DNA. Spomenutý vedec vyhlásil: „Skúmaný materiál je čiastkou srdcového svalu, ktorý sa nachádza v stene ľavej srdcovej komory v blízkosti priehradiek. Tento sval zodpovedá za srdcové sťahy. Nesmieme zabúdať, že ľavá srdcová komora vháňa krv do všetkých častí tela. Srdcový sval je v stave zápalu, nakoľko sa v ňom nachádza veľa bielych krviniek. Znamená to, že toto srdce žilo vo chvíli odoberania vzorky. Tvrdím, že srdce žilo, pretože biele krvinky odumierajú mimo živého organizmu – potrebujú ho, aby ich oživoval. Ich prítomnosť preto naznačuje, že srdce žilo vo chvíli odoberania vzorky. Ba čo viac, tieto biele krvinky prenikli do tkaniva, čo poukazuje na skutočnosť, že toto srdce trpelo – napr. ako niekto, koho veľmi bili po hrudníku.“

Dvaja Austrálčania, známy novinár Mike Willesee a právnik Ron Tesoriero, ktorí výskum sledovali a poznali pôvod vzorky, boli šokovaní obsahom vyhlásenia doktora Zugiba. Mike Willesee sa vedca opýtal, ako dlho by biele krvinky prežili, keby sa nachádzali v ľudskom tkanive, ktoré bolo ponorené do vody. Dr. Zugibe odpovedal, že by prestali existovať v priebehu niekoľkých minút. Vtedy novinár informoval doktora, že materiál, z ktorého odobratá vzorka pochádza, najskôr mesiac uchovávali v nádobe s obyčajnou vodou a neskôr tri roky v nádobe s destilovanou vodou – až vtedy z neho odobrali vzorku na vedecký výskum. Doktor Zugibe odpovedal, že nenachádza vedecké vysvetlenie tejto skutočnosti, ktorá sa nedá racionálne objasniť. Až vtedy Mike Willesee informoval Dr. Zugiba, že žriedlom vzorky, ktorú preskúmal, je premenená hostia (biely nekvasený chlieb), ktorá sa tajomným spôsobom premenila na čiastku krvavého ľudského tela. Udivený Dr. Zugibe sa vyjadril: „Ako a prečo mohla konsekrovaná hostia zmeniť svoj charakter a stať sa živým ľudským telom a krvou, ostáva pre vedu neriešiteľným tajomstvom, ktoré úplne presahuje jej kompetencie.“

Jedinú rozumnú odpoveď nám môže poskytnúť iba viera v mimoriadne pôsobenie Boha, ktorý nám prostredníctvom tohto znamenia chcel potvrdiť, že je skutočne prítomný v tajomstve Eucharistie.

Eucharistický zázrak v Buenos Aires je mimoriadnym znamením, ktoré potvrdil aj vedecký výskum. Prostredníctvom tohto zázračného znamenia nás Ježiš povzbudzuje k živej viere v jeho skutočnú prítomnosť v Eucharistii pod spôsobmi chleba a vína. Pripomína nám, že je to reálna, a nielen symbolická prítomnosť. Pod spôsobmi premeneného chleba a vína ho môžeme vidieť len pohľadom viery. Nevidíme ho telesným zrakom, pretože je tam prítomný vo svojej oslávenej ľudskej prirodzenosti. Ježiš v Eucharistii nás vidí, miluje a chce nás spasiť.

Jeden z najznámejších austrálskych novinárov Mike Willesee (ktorý sa obrátil, keď spracovával dokumentáciu jedného z eucharistických zázrakov) napísal spolu s Ronom Tesorierom knihu Reason to Believe (Dôvod veriť), v ktorej predstavili zdokumentované fakty eucharistických a iných znamení, ktoré vyzývajú k viere v Krista, ktorý je prítomný a vyučuje v Katolíckej cirkvi. Natočili aj dokumentárny film o Eucharistii, ktorý je vo veľkej miere založený na výsledkoch vedeckého výskumu zázračnej hostie z Buenos Aires. Chceli zreteľne predstaviť učenie Katolíckej cirkvi o Eucharistii. Svoj film uviedli v mnohých austrálskych mestách. Na jednom z premietaní filmu v Adelaide sa zúčastnilo dvetisíc divákov. Po premietaní bol čas určený na komentáre a otázky. Vtedy sa istý človek postavil a s veľkým dojatím povedal, že je nevidomý. Dozvedel sa, že sa jedná o výnimočný film, a veľmi si ho prial uvidieť. Preto sa pred premietaním obrátil na Ježiša s vrúcnou prosbou, aby mu dovolil tento film vidieť. Keď sa domodlil, získal zrak na celých tridsať minút premietania filmu, ale po poslednej scéne filmu znovu stratil schopnosť vidieť. Potvrdil to svojím dôkladným opisom jednotlivých scén filmu. Táto mimoriadna udalosť sa všetkých hlboko dotkla.

Boh prostredníctvom zázračných znamení vyzýva ľudí k obráteniu. Ak Kristus premení hostiu na fyzicky vnímateľné telo a krv, na sval zodpovedný za srdcové sťahy, pričom toto srdce trpí – napr. ako niekto, koho ťažko bijú po hrudníku, chce tým prebudiť, povzbudiť, posilniť našu vieru v jeho skutočnú prítomnosť v Eucharistii. Ozrejmuje nám tým, že počas každej svätej omše sa sprítomňuje celé tajomstvo našej spásy: Kristovo umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie. Ježiš povedal: „Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte“ (Jn 4, 48). Netreba vyhľadávať zázračné znamenia, ale ak nám ich Ježiš dáva, máme ich pokorne prijať a snažiť sa pochopiť, čo nám prostredníctvom nich chce povedať. Vďaka nim mnohí ľudia získali vieru v trojjediného Boha, ktorého nám zjavuje Ježiš Kristus prítomný vo sviatostiach, ktorý učí vo Svätom písme a Učiteľskom úrade Cirkvi.

Tajomstvo, ktoré presahuje naše myslenie

Pravda o Eucharistii, skutočnej prítomnosti zmŕtvychvstalého Ježiša pod spôsobmi chleba a vína, je jedna z najdôležitejších a zároveň najťažších právd, aké nám Kristus zjavil. Prostredníctvom eucharistických zázrakov nám Ježiš chce zreteľne potvrdiť, že to, čo učil, je pravda: že nám skutočne dáva svoje oslávené telo a krv ako duchovný pokrm a nápoj.

Ježiš Kristus ustanovil Eucharistiu deň pred svojím umučením, smrťou a zmŕtvychvstaním. Počas Poslednej večere „vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: ,Vezmite a jedzte: toto je moje telo.‘ Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: ,Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov‘“ (Mt 26, 26 – 28). Keď Ježiš dobrorečil a dával apoštolom chlieb a víno, hovoril: „Toto je moje telo... toto je moja krv,“ čiže vravel, že chlieb, ktorý im dáva jesť, je skutočne jeho telo a víno je jeho krv, a nielen nejaké symboly.

Už skôr v známej eucharistickej reči, ktorú zapísal evanjelista Ján, Ježiš vravel zhromaždeným Židom: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom“ (Jn 6, 53 – 56). Jeho poslucháčov tieto Ježišove slová šokovali: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“ (Jn 6, 52). Aj mnohí Ježišovi učeníci sa pohoršovali a hovorili: „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!“ (Jn 6, 60). Ježiš si uvedomoval, že pravda o Eucharistii vyvolá u mnohých poslucháčov otras a pohoršenie, preto odpovedal slovami, ktoré vysvetľujú podstatu a správne chápanie Eucharistie: „Toto vás pohoršuje? A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým?“ (Jn 6, 62). Týmito slovami Ježiš poukazuje na tajomstvo oslávenia svojej ľudskej prirodzenosti v smrti, zmŕtvychvstaní a vystúpení do neba. Vysvetľuje, že po nanebovstúpení bude dávať svoje telo a krv ako pokrm a nápoj, čiže už oslávené a zbožstvené telo.

Nie všetci Ježišovi poslucháči uverili jeho reči o Eucharistii, preto sa na nich obrátil slovami: „,Ale niektorí z vás neveria.‘ Lebo Ježiš od počiatku vedel, ktorí neveria a kto ho zradí“ (Jn 6, 64). Judášova zrada sa začala vtedy, keď neuveril v to, čo Ježiš hovoril o svojej skutočnej prítomnosti v Eucharistii. Ježiš to potvrdil slovami: „,Nevyvolil som si vás Dvanástich?! A jeden z vás je diabol.‘ To hovoril o Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, lebo on ho mal zradiť a bol jedným z Dvanástich“ (Jn 6, 70 – 71).

Eucharistia je sám zmŕtvychvstalý Ježiš vo svojej oslávenej, a preto neviditeľnej ľudskej prirodzenosti. Toto Ježiš vysvetľoval učeníkom, keď im hovoril o podstate Eucharistie (Jn 6, 62 – 63). V smrti a zmŕtvychvstaní je Ježišova ľudská prirodzenosť zbožstvená a získava nový druh existencie: „Veď v ňom telesne prebýva celá plnosť božstva“ (Kol 2, 9). Vzkriesený Ježiš je vo svojej oslávenej ľudskej prirodzenosti všadeprítomný a v dare Eucharistie nám dáva seba samého tým, že nám dáva účasť na svojom vzkriesenom živote a na láske, aby sme už tu na zemi zakúsili nebeskú skutočnosť a mali účasť na živote Najsvätejšej Trojice.

Zoči-voči tajomstvu Eucharistie náš ľudský rozum zakúša svoju neschopnosť a ohraničenosť. V encyklike o Eucharistii Ján Pavol II. píše: „,Premenením chleba a vína sa uskutočňuje zmena celej podstaty chleba na podstatu tela Krista, nášho Pána, a celá podstata vína na podstatu jeho krvi. Táto zmena sa vo svätej Katolíckej cirkvi vhodne a primeraným spôsobom nazýva transsubstanciácia – prepodstatnenie.‘ Eucharistia je skutočne mysterium fidei, tajomstvo, ktoré presahuje naše myslenie a môže byť prijaté len vo viere, ako to často pripomínajú patristické katechézy o tejto božskej sviatosti: ,Neviď‘ – povzbudzuje svätý Cyril Jeruzalemský – ,v chlebe a víne jednoduché prirodzené prvky, pretože Pán povedal doslovne, že sú jeho telom a krvou; viera ťa o tom uisťuje, i keď ti zmysly hovoria iné‘“ (Ecclesia de Eucharistia, 15).

Eucharistia je pre každého veriaceho najväčším darom a zázrakom. Ježiš nám v Eucharistii dáva seba samého, dáva nám účasť na svojom diele spásy, na svojom víťazstve nad smrťou, hriechom a diablom, zbožstvuje nás a uvádza nás do života Najsvätejšej Trojice. V Eucharistii dostávame „liek nesmrteľnosti, protilátku smrti“ (EE, 18). Preto každé vedomé a dobrovoľné vynechanie nedeľnej svätej omše je nenahraditeľnou duchovnou stratou, prejavom zániku viery, a teda ťažkým hriechom. Nesmieme zabúdať, že „ak teda kresťana ťaží vo svedomí ťažký hriech, pokánie prostredníctvom sviatosti zmierenia sa stáva záväznou cestou umožňujúcou plnú účasť na eucharistickej obete“ (EE, 37).

Prevzaté zo stránky: https://www.milujciesie.org.pl/nr/cirkev/eucharisticky_zazrak_v_buenos.html

Posudok lekára

Posudok lekára Dr. Ricarda Castanon Gomeza, ktorý sa špecializuje na neurovedu. Pred 20 rokmi konvertoval na kresťanstvo a strávil veľa času cestovaním a skúmaním nadprirodzených javov. Výsledky svojej práce predkladá na konferencii Veda a viera v Mexico City. Odtiaľ je video. Je autorom 13-tich kníh, vyše 400 článkov a prednáša na Georgetown University, Washington DC, Univerzite v Austine a na Polytechnike v Madride. Univezite Valladolid, Saint Joseph College , Sydney a iných.