Oščadnica

Oščadnica sa stala samostatnou farnosťou v roku 1788 (dovtedy bola súčasťou čadčianskej farnosti a neskôr filiálkou farnosti Skalité), keď si oščadnickí farníci vlastnými silami postavili v centre obce drevený kostolík, ktorý bol zasvätený uhorskému kráľovi sv. Štefanovi.O šestnásť rokov neskôr, v roku 1804 bol v obci postavený nový murovaný kostol sv. Štefana, kráľa. Po zániku Rakúsko – Uhorskej monarchie požiadali oščadnickí veriaci Svätú Stolicu v Ríme a biskupský úrad v Nitre o zmenu patrocínia kostola. Bolo im vyhovené a od roku 1921 sa novou patrónkou kostola stáva Nanebovzatá Panna Mária.
Sobota 1. máj 2010 sa navždy zapíše zlatým písmom do histórie obce Oščadnica, predovšetkým do kroniky pútnického Kostola Nanebovzatia Panny Márie. V tento slávnostný deň zavítal do Oščadnice žilinský diecézny biskup Mons. Tomáš Galis, aby konsekroval (vysvätil) spomínaný kostol, ktorý bol dovtedy iba požehnaný. Stalo sa tak po rozsiahlej renovácii interiéru chrámu, ktorá bola dlhodobo plánovaná. Iniciátorom spomínanej rekonštrukcie bol vdp. Mgr. Ľubomír Bollo, vtedajší farský administrátor.

Už niekoľko desiatok rokov sa v nedeľu po sviatku Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta, koná Kysucká púť veriacich na Kalváriu. V tento deň sa v Oščadnici slávia aj tradičné Oščadnické hody, ktoré majú už viac ako 200-ročnú tradíciu.

Kalvária v Oščadnici je jediná svojho druhu na Kysuciach. S jej výstavbou sa začalo v lokalite Sivova grapa v roku 1946. V priebehu jedného roka ju postavili oščadnickí veriaci z vďačnosti za to, že v roku 1945 počas II. svetovej vojny, kedy sa takmer 30 dní urputne bojovalo na blízkej Rači (ľudia sa vtedy modlili a utiekali k Panne Márii a prosili ju o ochranu svojich životov a príbytkov), nikto z obyvateľov nepadol a obec vyviazla bez pohromy.Celý pozemok, na ktorom sa Kalvária nachádza, darovali jeho majitelia bezplatne. S výstavbou Kalvárie začali v roku 1946, kedy sa realizovali predovšetkým prípravné práce. Bolo to vozenie materiálu a kopanie cestičiek. Ku samotnej stavbe došlo až na jar 1947. Projekty na Kalváriu i kaplnku vypracoval architekt Anton Medrický, postavil ich murársky majster Rudolf Štens. Jednotlivé reliéfy zastavení Krížovej cesty na kalvárskom vŕšku boli zhotovené v Chrámovom družstve v Pelhřimove. Autorom sochy 14. zastavenia je oščadnický rodák, ľudový majster – rezbár Jozef Pazdera. Jeho šikovné ruky vytvorili aj krásny drevený oltár v kostolíku na vrchole Kalvárie (dostavaný a požehnaný v roku 1948), a dve súsošia – Getsemanská záhrada a Bičovanie, nachádzajúce sa na jej úpätí. Kalvária bola postavená v čase pôsobenia zanieteného, obetavého a mimoriadne činného farára, dekana a čestného kanonika Štefana Krautmana, ktorý takmer polstoročie viedol oščadnickú farnosť. Nemalú zásluhu na tom má aj oščadnický notár Martin Bernát. Ale bez obetavej práce miestnych ľudí by Oščadnica takú veľkolepú Kalváriu nemala. Kostolík nad Kalváriou bol postavený tak isto ako Kalvária, na žiadosť oščadnických veriacich. Do novembra 1947 bola realizovaná hrubá stavba a do júna 1948 bol dokončený interiér. Architekt Anton Medrický daroval kostolíku pozlátený obraz Panny Márie s Ježiškom. Tak ako Kalvária, aj kostolík nad ňou bol postavený výlučne z milodarov obetavých farníkov, rodákov, robotníkov a oščadnických bratov a sestier žijúcich v USA. Vďaka patrí aj dobrovoľným hasičom z Oščadnice, ktorí počas celej výstavby dodávali ku kostolíku vodu z potoka, čím staviteľom veľmi uľahčili prácu. Pred kostolíkom sa vynímajú tri veľké drevené kríže. Vysviacka Kalvárie, kostolíka a krížov sa konala 15. augusta 1948 za prítomnosti vyše 20 tisíc pútnikov.

V priebehu minulých rokov boli jednotlivé zastavenia krížovej cesty i kostolík niekoľkokrát zreštaurované a premaľované. Zmodernizovalo sa technické vybavenie kostolíka, na vrchole boli postavené tri kríže – dva menšie a jeden veľký – ako symbol ukrižovania, pravidelne sa upravuje a skrášľuje lesík, v lone ktorého kalvária leží. 

text: Rímsko-katolícky farský úrad Oščadcnica, webstránka
text: Ing. Ján Koňušiak, www.e-kysuce.sk