Púť do La Salette (20.-27. júl 2014)

Keď som v kaplnke našla oznam o púti do La Salette bleskovo som sa rozhodla, že to je moja tohtoročná dovolenka. A bola to jedna z tých najkrajších. Naplnená radosťou, prekvapeniami a hlbokými duchovnými zážitkami, k tomu ako bonus nádherné spoločenstvo ľudí rôzneho veku, povolania, pochádzajúcich z rôznych kútov Slovenska, z ktorých väčšinu som ani nepoznala. 

Sprevádzali nás Wieslaw a Matej - naši pátri, a Ľubko, ktorý trasu precízne pripravil a naštudoval. Spoznali sme veľa nádherných miest, dojmy z ktorých neboli ani trochu povrchné, napriek tomu, že program bol doslova nabitý. Za týždeň sme navštívili taliansku Padovu s Bazilikou svätého Antona, v Turíne centrum Dona Bosca s Bazilikou Panny Marie pomocnice kresťanov a Turínsku katedrálu, v ktorej je uložené Turínske plátno. Potom presun do Francúzska, niekoľko dní strávených na La Salette, výlet do Marseille s prekrásnym výhľadom na celé mesto a prístav z chrámu Notre Dame de la Garde, prehliadka starobylého pápežského mesta Avignonu a návrat na La Salette. Cestou späť sme pobudli v Arse, kde je Bazilika s hrobkou svätého Jána Maria Vianeya, a večer sme sa ocitli v Taize. Záverečná bodka bola v nemeckom pútnickom mestečku Alötting. 

Zdalo by sa, že absolvovať toto všetko v tak krátkom čase musí byť spojené s únavou, nervozitou, prípadne nejakým tým konfliktíkom. Opak je však pravdou. Čas ktorý sme strávili kdekoľvek bol priam zázračne usporiadaný. Pred návštevou konkrétneho miesta sme si pozreli v autobuse film, napr. o Antonovi Paduánskom, o Donovi Boscovi, vypočuli Ľubkove komentáre o miestach kde sme prechádzali, takže sme boli v obraze čo sa týka reálií i duchovna. Inokedy sa ozývali vzdychy hrôzy, perušované výbuchmi smiechu. Viackrát sme totiž absolvovali stúpanie po úzkych serpentínach, kedy nám Ľubo podával „bezpečnostné pokyny“ o tom na ktorú stranu sa má ktorá časť výpravy nakláňať, inokedy nás nad najväčšou priepasťou povzbudil, že ak chceme fotiť, môžeme poprosiť šoféra zájsť viac na kraj cesty a svojrázny humor ho neopúšťal v žiadnej situácii a musím povedať, že ani našich kňazov. Ba čo viac, bol veľmi nákazlivý. Príchod do La Salette po ceste obkolesenej alpskými štítmi, cez ktoré sa začali prevaľovať vodopády oblakov, skončil v bielej tme. Nevideli sme ani na krok. Zato ráno v nadmorskej výške 1800 m sa kúpalo v slnečných lúčoch odhaľujúcich v plnej kráse končiare vynárajúce sa z bieleho mora pod nimi. A uprostred - Bazilika Panny Marie, sochy, cestičky a komplex budov slúžiaci pútnikom. A Ešte niečo ma v to ráno zasiahlo. Neuveriteľné ticho a pokoj. To všetko čo tu bolo pre nás pripravené bolo krásne a pravdivé. Sväté omše, katechézy, krížová cesta, sviečkový sprievod, nádherná túra, vychádzky... a veľa toho nevysloviteľného. Mohli sme čerpať z prameňa milostí odovzdať svojich blízkych a spočinúť. Pekný darček od Panny Márie bolo počasie. Počas hrebeňovky na Le Chamoux nás v diaľke obchádzala búrka, chvíľami hrozilo, že sa ponoríme do hmly ale opäť sa všetko prežiarilo slnkom a rozpršalo sa až po návrate. 

Dalo by sa ešte rozprávať o tom ako pokojne funguje tento kolos plný usmiatych mladých dobrovoľníkov a pútnikov z celého sveta, zjednotených v rozmanitosti (a sme pri hesle EU) a vzájomne sa prijímajúcich. Dalo by sa veľa rozprávať aj o každom navštívenom mieste ako nás zasiahlo a prekvapilo vždy iným spôsobom. Cesta domov bola v znamení spontánneho programu v autobuse pod vedením našich skvelých „moderátorov“, ktorý bol namixovaný z modlitieb, spevu, svedectiev spolupútnikov, radosti a smiechu.

Ďakujem pátrovi Wieslawovi, a Matejovi, Ľubkovi, všetkým bratom a sestrám a Pánu Bohu za tento krásny čas.

Autorka článku: Oľga Zábovská