Sviatosť manželstva

Kurzy prípravy na manželstvo v našej farnosti

Na prihlásenie sa na kurz prípravy na manželstvo môžete využiť aj elektronickú prihlášku TU.

Príprava na manželstvo

    Rodina je miestom, kde sa mimoriadnym spôsobom zjavuje láska. Je prvou školou ľudských čností a privilegovaným miestom ohlasovania evanjelia. Rodina je základnou bunkou Cirkvi i spoločnosti. Ale jedine rodina budovaná na manželstve chápanom ako celoživotné spoločenstvo muža a ženy, zamerané na dobro manželov, darovanie života a výchovu detí.

    Slovensko v súčasnosti pociťuje ohrozenie manželstva a rodiny, ako aj zníženú sociálnu vážnosť hodnoty manželstva. Prostredie, v ktorom dnes naše rodiny žijú, je charakterizované snahou o spochybnenie udržateľnosti modelu rodiny, ktorý je postavený na manželskom zväzku jednej ženy a jedného muža.

    Najväčšou výzvou sa v tomto ohľade ukazuje posilnenie prípravy na sviatosť manželstva. Je potešujúce, že z veľkého množstva mladých ľudí, ktorí chcú uzavrieť sviatostné manželstvo, je stále viac tých, ktorí túžia po hlbšej príprave na manželstvo.

    Preto aj Cirkev na Slovensku vypracovala spôsob prípravy na manželstvo formou kurzov blízkej prípravy. Tento spôsob je biskupmi schválený a odporúčaný pre celé územie Slovenska. Vychádza z dokumentov Cirkvi, najmä dokumentu Pápežskej rady pre rodinu Príprava na sviatosť manželstva z roku 1996.

    Je našou úlohou sa teraz oboznámiť s náplňou týchto kurzov a s možnosťami zúčastniť sa ich. Mali by sme sa snažiť pochopiť vážnosť situácie, v ktorej sa nachádzame, a nutnosť dôslednej a hlbokej prípravy na taký vážny krok, akým je vstup do manželstva.

    Kurzy prípravy na manželstvo sú odlišné od doterajšieho spôsobu náuk: sú vedené tímom, v ktorom je minimálne manželský pár, kňaz a odborníci. Tento tím je na celom kurze prítomný, čo napomáha vytvárať vzťah dôvery medzi jeho členmi a snúbencami.

    Kurzy sú zaradené do obdobia blízkej prípravy - to je obdobie známosti, keď sa počiatočná zamilovanosť mení na hlbší vzťah s vážnymi úmyslami do budúcnosti, ktorá sa ešte nemusí spájať s presným termínom uzavretia manželstva - čiže približne rok aj viac pred sobášom. Teda ide tu o snahu obohať čas známosti, pretože budúcnosť manželstva najviac závisí od toho, ako snúbenci využíjú čas známosti.

    Takže snúbenci môžu tento kurz absolvovať s dostatočným predstihom pred sobášom, brz tlaku presobášneho zhonu. V platnosti zostáva požiadavka nahlásenia sobáša a začiatku prípravy minimálne 3 mesiace pred sobášom, túto požiadavku treba nutne dodržiavať; z počutého nám je však zrejmé, že sa veľmi odporúča prípravu robiť už oveľa skôr.

Kurz prípravy na manželstov sa skladá z 9 stretnutí na tieto témy:

1. Povolanie k manželstvu, predpoklady dobrého manželstva.
2. Ľudská pohlavnosť, rozdielnosť a doplnkovosť muža a ženy.
3. Manželská láska.
4. Komunikácia v manželstve a riešenie konfliktov.
5. Kresťanská viera.
6. Kresťanská mravnosť a kresťanský štýl v rodine.
7. Zodpovedné rodičovstvo, prirodzené metódy plánovaného rodičovstva.
8. Príprava na rodičovstvo a výchovu detí.
9. Sviatosti, sviatosť manželstva.

Pripomeńme, že tieto témy nerozoberajú len kňazi, ale odborníci z daných oblastí (napr. manželský pár, psychológ, pedagóg, lekár, ...).

Kurz možno absolvovať v troch rôznych formách:

1. večerný kurz - 9 večerov, zvyčajne raz do týždňa, čiže 9 týždňov,
2. denný kurz - 3 dni, napr. 3 soboty za sebou, každý deň 3 témy,
3. víkendový kurz - počas 1 víkendu: od štvrtku alebo piatku do nedele.

U nás sa najviac osvedčila víkendová forma.

   Kurzy absolvovali už mnohé páry na viacerých miestach Slovenska (najviac vo víkendovej forme). Účastníci prostredníctvom dotazníka najviac ocenili svedectvo života manželských párov, aktivity a možnosť rozhovoru v páre, možnosť neformálneho rozhovoru s kňazom. Viac ako 80 % účastníkov vyjadrilo názor, že im kurz pomohol v posilnení vzájomného vzťahu, ako aj vzťahu k Bohu a k Cirkvi. Väčšina párov prejavila záujem o ďalšie stretnutia aj po sobáši.

    Náš otec biskup veľmi odporúča, aby sa snúbenci pripravovali na manželstvo týmto spôsobom. Môžeme v tom vidieť konkrétnu formu pomoci, ktorú majú duchovní pastieri poskytovať manželským párom (ako nás k tomu zaväzuje cirkevné právo): aby sa snúbenci prípravou na manželstvo "uspôsobovali na svätosť a povinnosti svojho nového stavu" (porov. kán. 1063 § 2 CIC).

    Aj v našom dekanáte máme možnosť absolvovať tieto kurzy. Pripravujú ich pátri saletíni z farnosti Považská Bystrica - Rozkvet s tímom a konajú sa v Nimnici, a to víkendovou formou - od piatku popoludnia do nedele popoludnia.

    Bolo by iste nezodpovedné, keby sme túto možnosť nevyužili. Preto tí, ktorí zamýšľajú uzavrieť manželstvo v budúcom roku (alebo aj nasledujúcich), nech sa prihlásia čím skôr, aby mohli pokojne absolvovať kurzy prípravy. (V prípade, že by niekomu nevyhovovali ponúkané termíny, je možnosť zúčasniť sa kurzov aj v inom dekanáte alebo na ľubovoľnom mieste na Slovensku - absolventi kurzov získajú potvrdenie, platné pre celé Slovensko).

    Viac o týchto kurzoch môžeme nájsť na webovej stránke www.domanzelstva.sk, kde sú aj termíny ich konania na rozličných miestach.

    Pokúsime sa nad touto ponukou Cirkvi zamyslieť a vytvoriť k nej v sebe pozitívny postoj, aby absolvovanie kurzu nebolo pre niekoho len vybavením povinnej podmienky pre sobáš v kostole, ale naopak vítanou pomôckou, ktorá môže hodnotne ovplyvniť celý život budúcich manželov, ale aj život našich farností.

Doplňujúce informácie o sviatosti manželstva na základe Katechizmu katolickej Cirkvi

 

Manželstvo v Božom pláne

V súčasnosti veľa mužov a žien žije vo voľných zväzkoch a požiadavky Cirkvi pokladajú za zaostalé. Určite sa veľa ľudí pýta: Netreba zmeniť kresťanskú náuku pri téme manželstva, napríklad dovoliť  rozvod?

Je potrebné zdôrazniť to, že Cirkev nie je pri zrode inštitúcie manželstva, ale ono pochádza z Božieho ustanovenia. Náuka o manželstve bola odovzdaná skrze Ježiša Krista. Túto pravdu nájdeme v dokumentoch Druhého Vatikánskeho Koncilu, ktorý tvrdí: „Dôverné spoločenstvo manželského života a lásky (...) ustanovil Stvoriteľ a vybavil vlastnými zákonmi (...). Sám Boh je pôvodcom manželstva.“ (KDC 48) V katechizme čítame, že „Ježiš vo svojom kázaní jednoznačne učil, aký je pôvodný význam zväzku muža a ženy, takého, aký ho chcel Stvoriteľ na začiatku. Manželský zväzok muža a ženy je nerozlučiteľný. Uzavrel ho sám Boh.“ (KKC 1614)

            Keďže Boh stvoril človeka z lásky, učinil ju hlavným povolaním každej ľudskej bytosti. Manželská láska sa stáva  obrazom absolútnej a večnej lásky, ktorou Boh miluje človeka. Katechizmus učí, že láska „ktorú Boh požehnáva, je určená, aby bola plodná a aby sa uskutočňovala v spoločnom diele ochrany stvorenia“. (KKC 1604) V Božom zámere je to tiež vzájomná láska, a je tak silná, že manželia „budú jedným telom“. (Gn 2,24) Vzťahy medzi manželmi sú poznačené rôznymi ťažkosťami. „Ich zväzok bol vždy ohrozovaný nesvornosťou, duchom panovačnosti, nevernosťou, žiarlivosťou a spormi, ktoré môžu viesť až k nenávisti a roztržke.“ (KKC 1606) V katechizme čítame, že ten morálny neporiadok týkajúci sa manželstva nepochádza z prirodzenosti muža a ženy, ale z dedičného hriechu. „Ich vzťahy sa narušili vzájomnými obžalobami, ich vzájomná príťažlivosť, ktorá je darom Stvoriteľa, sa zmenila na vzťahy panovačnosti a žiadostivosti; nádherné povolanie muža a ženy, aby boli plodnými, aby sa rozmnožovali a ovládli zem, sa zaťažilo bolesťami pôrodu a námahou pri zarábaní si na chlieb.“ (KKC 1607) Napriek tomu poriadok stvorenia pretrváva, hoci je ťažko narušený. Aby sa rany po hriechu vyliečili, muž a žena potrebujú pomoc milosti, ktorú im Boh neodoprel. (por. KKC 1608)

Sviatostná hodnosť, jednota a nerozlučiteľnosť boli predpovedané prorokmi už v Starom zákone. Predstavovali zmluvu Boha s jeho ľudom prostredníctvom obrazu manželskej lásky. Pripravovali vedomie vyvoleného národa, aby  hlbšie chápal podstatu manželstva. Zmluva medzi Bohom a jeho ľudom - Izraelom pripravila novú a večnú zmluvu, v ktorej Boží Syn svojím vtelením a obetou svojho života určitým spôsobom zjednotil so sebou celé ľudstvo, ktoré spasil. (KKC 1612) Ježišova prítomnosť na svadbe v Káne a jeho prvý zázrak poukazuje na to, že pre Ježiša je manželstvo dobré a bude „účinným znakom Kristovej prítomnosti“. (KKC 1613)

Zapamätajme si: „Manželskú zmluvu, ktorou muž a žena vytvárajú medzi sebou dôverné spoločenstvo života a lásky, ustanovil Stvoriteľ a vybavil vlastnými zákonmi. Svojou prirodzenou povahou je zameraná na dobro manželov, ako aj na plodenie a výchovu detí. Manželskú zmluvu medzi pokrstenými Kristus Pán povýšil na hodnosť sviatosti.“ (KKC 1660)

 

Slávenie sviatosti manželstva

Jednou zo sviatostí, ktorú ustanovil Kristus je manželstvo. Katechizmus učí, že „v latinskom obrade sa sviatosť manželstva medzi dvoma veriacimi katolíkmi normálne slávi počas svätej omše vzhľadom na to, že všetky sviatosti sú späté s Kristovým veľkonočným tajomstvom“. (KKC 1621) V katechizme taktiež čítame, že „ako sviatostný úkon posvätenia, slávenia manželstva – včlenené do liturgie má byť samo osebe platné, dôstojné a plodné. Je teda potrebné, aby sa budúci manželia pripravili na slávenie svojho manželstva prijatím sviatosti pokánia (spoveď)“. (KKC 1622)

Manželstvo je sväté, lebo je znakom zväzku, aký jestvuje medzi Kristom a Cirkvou, jeho nevestou. Táto sviatosť spája pokrstených skrze lásku, tak ako láska spája Krista s jeho Cirkvou. Kristus sa spojil  s ňou svojou láskou skrze utrpenie, kríž a zmŕtvychvstanie. „V Eucharistii sa uskutočňuje pamiatka Novej zmluvy, ktorou sa Kristus navždy spojil s Cirkvou, svojou milovanou nevestou, za ktorú vydal seba samého.“ (KKC 1621)

Manželstvo je obrazom zjednotenia Krista so svojím ľudom. Je znakom posväcujúcej a spásonosnej sily Krista v Cirkvi. Je prameňom milosti a Božej lásky, aká sa udeľuje ľuďom a uskutočňuje sa v spoločenstve muža a ženy skrze lásku, jednotu a nerozlučiteľnosť až do smrti. Je teda vhodné, aby manželia spečatili svoj súhlas, dať sa jeden druhému obetou svojich životov tým, že ju spoja s obetou Krista za svoju Cirkev, sprítomnenou v eucharistickej obete, a prijmú Eucharistiu, aby účasťou na tom istom Kristovom tele a na tej istej Kristovej krvi boli „jedno telo“ v Kristovi. (KKC 1621)

„Podľa latinskej tradície si manželia ako vysluhovatelia Kristovej milosti navzájom udeľujú sviatosť manželstva tým, že pred Cirkvou vyjadria svoj súhlas“ (KKC 1623),  sľubujúc si lásku a vernosť. Hovoria svoj súhlas pred Cirkvou, ktorej predstaviteľom je kňaz alebo diakon a svedkovia.

Obrad liturgie manželstva obsahuje veľa modlitieb, v ktorých prosíme Boha o milosť a požehnanie pre novomanželov. Prostredníctvom modlitby vzývame Ducha Svätého. „Manželia dostávajú Ducha Svätého ako spoločenstvo lásky Krista a Cirkvi. Duch Svätý je pečaťou ich zmluvy, stále prístupným prameňom ich lásky a silou, ktorou sa bude obnovovať ich vernosť.“ (KKC 1624)

Zapamätajme si: „Pretože manželstvo zaraďuje manželov do verejného životného stavu v Cirkvi, jeho liturgické slávenie je verejné, pred kňazom a pred inými svedkami.“ (kom KKC 343)

 

Manželský súhlas

Každý z nás sa veľakrát zúčastnil na svadbe. Skôr ako kňaz spečatí lásku muža a ženy položí im otázky, tykajúce sa vôle uzavretia manželstva:  Je toto vaše rozhodnutie slobodné a úprimné? Ste rozhodnutí žiť v úprimnej láske a vo vzájomnej úcte po celý život? Ste ochotní s láskou prijať deti ako dar Boží a vychovávať ich podľa Kristovho evanjelia a podľa zákonov jeho Cirkvi?

Katechizmus učí, že „Cirkev považuje výmenu súhlasu medzi manželmi za nevyhnutný prvok, ktorý „dáva vznik manželstvu“. (KKC 1626) Manželský súhlas je úkon vôle, ktorým sa muž a žena neodvolateľnou zmluvou navzájom odovzdávajú a prijímajú, aby ustanovili manželstvo. (KKP 1057 §2) Vyjadrujú to slová manželskej prísahy: „beriem si teba za manželku, (...) beriem si teba za manžela“. Pre platnosť manželstva je nevyhnutne potrebné dobrovoľne vyjadrená  túžba po jeho uzavretí. Byť slobodným znamená nepodliehať prinúteniu. Manželstvo, ktoré by bolo uzavreté napríklad pod vplyvom nátlaku rodičov alebo okolia, je neplatné, lebo jedna zo strán nekonala svoje rozhodnutie dobrovoľne. Byť slobodným znamená nemať prekážky zo strany prirodzeného alebo cirkevného zákona. (KKC 1625) Príkladom takej prekážky je príliš mladý vek snúbencov alebo zloženie doživotných sľubov čistoty v reholi. Podrobne o všetkých prekážkach nám hovorí Kódex kanonického práva.

Manželstvo nie je súkromnou záležitosťou. Táto sviatosť vedľa sviatosti kňazstva slúži celému spoločenstvu Cirkvi. Preto Cirkev vyžaduje správnu formu vyjadrenia manželského súhlasu. Manželia vyjadrujú súhlas v prítomnosti kňaza alebo diakona, ktorý asistuje pri slávení manželstva, ako aj v prítomnosti svedkov. (por. KKC 1630) Kňaz prijíma v mene Cirkvi súhlas manželov a udeľuje im požehnanie Cirkvi.

Vzhľadom na spoločenský rozmer manželstva, ktoré je aj liturgickým úkonom, patrí sa, aby bolo uzavreté počas liturgie Cirkvi, na sv. omši. Verejný ráz súhlasu, t.j. v prítomnosti kňaza a svedkov, chráni manželský súhlas, keď raz bol daný a pomáha mu zostať verným. Manželstvo je životným stavom v Cirkvi, je potrebné, aby bola istota o uzavretí manželstva, preto sa uzatvára pred svedkami. Manželstvo uvádza do cirkevného stavu, vytvára práva a povinnosti v Cirkvi medzi manželmi a voči deťom. (por. KKC 1631)

Aby súhlas manželov bol slobodným a zodpovedným úkonom a manželská zmluva mala pevné a trváce ľudské a kresťanské základy, príprava na manželstvo je dôležitá. Prvoradou cestou tejto prípravy je príklad rodičov a rodín. Duchovní pastieri a kresťanské spoločenstvo majú nenahraditeľnú úlohu pri odovzdávaní ľudských a kresťanských hodnôt manželstva a rodiny.

Zapamätajme si: „Manželský súhlas je vôľa vyjadrená mužom a ženou vzájomne a definitívne sa darovať s cieľom žiť podľa zmluvy vernej a plodnej lásky. Keďže súhlas dáva vznik manželstvu, je nevyhnutný a nenahraditeľný. Aby súhlas urobil manželstvo platným, jeho predmetom musí byť pravé manželstvo a musí to byť vedomý a slobodný ľudský úkon, nevynútený násilím alebo donucovaním.“ (kom KKC 344)

 

Miešané manželstvá a rozdielnosť kultu

Veľa mladých ľudí, ktorí cestujú do cudziny za prácou, sa stretáva s osobami iného náboženstva a pýtajú sa: Aké sú možnosti uzavretia sviatosti manželstva medzi katolíkom a nie katolíkom?

Keď hovoríme o miešanom manželstve, je potrebné ozrejmiť si terminológiu. V bežnom chápaní miešané manželstvo znamená zväzok medzi mužom a ženou rozdielneho vyznania a náboženstva. V cirkevnom práve tento pojem znamená: „Manželstvo medzi dvoma pokrstenými osobami, z ktorých jedna je pokrstená v katolíckej Cirkvi alebo bola do nej po krste prijatá a formálnym úkonom od nej neodpadla, druhá však patrí do cirkvi alebo ekleziálnej spoločnosti, ktorá nie je v plnom spoločenstve s katolíckou Cirkvou.“ (KKP 1124) Kanonické právo podriaďuje predpisom o miešanom manželstve aj dve iné situácie: manželstvo s nepokrstenou osobou a manželstvo s osobou, ktorá odpadla od katolíckej viery. Vtedy sa rodia otázky v srdci veriacich: Aký je vzťah katolíckej Cirkvi voči takýmto manželstvám? Je možné uzavrieť cirkevné manželstvo s nekatolíkom?

            Od počiatku bola Cirkev proti uzatváraniu manželstva s osobami, ktoré neprijali vieru v Ježiša, alebo odpadli od viery. Motív tohto zákazu bol jednoduchý. Miešané manželstvo vystavuje manželov nebezpečenstvu náboženskej ľahostajnosti a rozdelenia rodiny. Je to nebezpečenstvo pre plnú duchovnú harmóniu manželov a spoločenstva manželského života. Skúsenosť hovorí, že miešané manželstvá znemožňujú vykonávanie náboženských povinností a potomstvo narodené z takýchto zväzkov sa náročnejšie vychováva k primknutiu sa ku katolíckej Cirkvi. Katolícka stránka sa nemôže priamo vystavovať nebezpečenstvu straty viery, nemôže zanedbávať náboženskú výchovu svojich detí. Z druhej strany si je Cirkev vedomá, že každý človek má prirodzené právo uzavrieť manželstvo a prijať potomstvo. Preto Cirkev, po splnení určitých podmienok daných právom, ak jestvuje garancia, že duchovné nebezpečenstvo neohrozuje katolícku stránku, povoľuje miešané manželstvo. „Podľa práva platného v Latinskej Cirkvi miešané manželstvo, aby bolo dovolené, potrebuje výslovné povolenie cirkevnej vrchnosti. V prípade rozdielnosti kultu sa pre platnosť manželstva vyžaduje výslovný dišpenz od prekážky. Toto povolenie alebo tento dišpenz predpokladá, že obidve stránky poznajú a nevylučujú ciele a podstatné vlastnosti manželstva, a aj to, že katolícka stránka potvrdí záväzky, s ktorými treba oboznámiť aj nekatolícku stránku, zachovať svoju vieru a zabezpečiť krst a výchovu detí v Katolíckej Cirkvi.“ (KKC 1635)

            Zapamätajme si: Opatrný postoj Cirkvi k uzatváraniu miešaných manželstiev, t. j. s osobami iného náboženstva, s nepokrstenými alebo ateistami, pochádza z reálneho ohrozenia straty čistej viery katolíckej strany. V ekumenickom duchu dnes nie je problém s uzatvorením miešaného manželstva v Cirkvi, ale je potrebné povolenie alebo dišpenz cirkevnej vrchnosti t. j biskupa. Cirkev počíta s tým, že v prípade rozdielnosti kultu sa budú manželia jeden od druhého učiť spôsobu prežívania vernosti Kristovi. V prípade rozdielnosti má katolícka stránka zvláštnu úlohu, ako čítame v prvom liste Korinťanom: „Lebo neveriaci muž sa posväcuje v žene a neveriaca žena sa posväcuje v bratovi.“ (1 Kor 7,14)

 

Vyhlásenie neplatnosti manželstva

Niekedy sa dozvieme, že sa niekto po uzavretí manželstva v kostole po určitom čase rozišiel s manželom/manželkou, nasledoval civilný rozvod, potom obdržali úspešný rozsudok cirkevného súdu a uzavreli nové cirkevné manželstvo. S prekvapením sa pýtame, ako je to možné? Predsa  cirkevné manželstvo je nerozlučiteľné. Mohol cirkevný súd zneplatniť sviatostné manželstvo?

Katechizmus dáva odpoveď používajúc pojmy známe  pre kanonický kódex: „platné manželstvo“ a „manželstvo neplatné“(KKC 1628-1629) Ak bolo manželstvo uzavreté a zachovali sa všetky predpoklady, ktoré sú nevyhnutné pre jeho platnosť, vtedy ho žiadna ľudská moc nie je schopná zrušiť. Jedine manželstvo, ktoré nebolo naplnené dobrovoľným a  prirodzeným spôsobom, teda manželským aktom, môže jedine vážny dôvod získať   pápežsky dišpenz, mocou ktorého takýto zväzok nebude existovať.

V súlade so zásadou nerozlučiteľnosti manželstva zjavenou Kristom a slávnostne ohlásenou Tridentským Koncilom je katolíckej Cirkvi cudzí pojem rozvodu a zneplatnenia manželstva, ktoré je známe statnému právu . Znamená to, že platne uzavreté kanonické manželstvo nielen  nie je možné zrušiť, ale nie je možné urobiť ho neplatným.

Kanonické právo podmieňuje platnosť kanonického  manželstva pomocou určitých požiadaviek, preto prijíma aj možnosť neplatného uzavretia manželstva. Toto je faktom vtedy, keď liturgické celebrovanie manželstva bolo vykonané správne, ale kvôli nesplneniu aspoň jedného z troch predpokladov, ktoré sú požadované pre platnosť manželstva, nebolo de facto nebolo uzavreté; inak povedané bolo uzavreté neplatne. V katechizme   sa hovorí, že v takom prípade „manželstvo nikdy nejestvovalo“(KKC 1629) Pojem neplatnosti manželstva, ako ho nachádzame v kanonickom práve, sa podstatne líši  od pojmu rozvodu.

Nik nemôže byť sudcom vo vlastne záležitosti, preto sa problém - dokázať neplatnosť manželstva -  odovzdáva objektívnej inštitúcii. Katechizmu, odvolávajúc sa na Kódex kanonického práva, hovorí: „Cirkev môže po preskúmaní prípadu kompetentným cirkevným súdom vyhlásiť „nulitu manželstva“, to značí vyhlásiť, že manželstvo nikdy nejestvovalo. V tomto prípade sa zmluvné strany môžu zosobášiť.“ (KKC 1629) Len cirkevný súd (diecézny v zložení troch sudcov) má právo rozoznať zistenie o neplatnosti manželstva. Rozsudok o platnosti alebo neplatnosti sviatosti môže patriť výlučne Cirkvi, ktorej Kristus zveril sviatosti vo všetkých aspektoch a rozmeroch.

Určité dôkladné súdne procedúry vo veciach zistenia neplatnosti manželstva smerujú k poznaniu objektívneho stavu, aký jestvoval vo chvíli uzavretia manželstva. Ak sa zistí, že všetky požiadavky k platnému uzavretiu manželstva boli v tom okamihu splnené, to znamená, manželstvo bolo platne uzavreté. Ak neboli splnené – vtedy  bolo manželstvo  uzavreté neplatne. Všetky okolnosti, ktoré vznikli po uzavretí manželstva, napríklad jedná  so strán prepadla závislosti, nemôžu zrušiť platnosť manželského zväzku. Rozsudok diecézneho súdu (prvá inštancia) na základe výpovedí strán, svedkov, dokumentov, hodnotení sudcov, ktorí vyhlasujú neplatnosť manželstva nie je právoplatným rozsudkom, vyžaduje teda potvrdenie cirkevného súdu vyššej inštancii.

Zapamätajme si: Ak pri uzavretí cirkevného manželstva neboli splnené predpoklady kanonického práva ohľadom platnosti manželstva, takéto manželstvo je neplatné, to znamená nikdy nejestvovalo. Vtedy kompetentný cirkevný súd používajúc predpísanú procedúru, môže vyhlásiť neplatnosť po preskúmaní všetkých dôkazov a okolností predstavených  zainteresovanou stranou.   

 

Účinky sviatosti manželstva.

Katechizmus hovorí, že hlavným účinkom sviatosti manželstva je trvalý a výlučný zväzok, ktorý je spojený Božou milosťou.

Každá sviatosť, ktorú prijímame v Cirkvi, zanecháva  trvalé  účinky. Z platného manželstva vzniká medzi manželmi zväzok, ktorý je svojou prirodzenosťou trvalý a výlučný. (KKC 1638) Náuka Cirkvi poukazuje, že sviatosť manželstva so sebou prináša posilnenie manželov a je pre nich osobitnou sviatosťou, sú posvätení na povinnosti a dôstojnosť svojho stavu.

Katechizmus hovorí, že „sám Boh spečaťuje súhlas, ktorým sa manželia navzájom odovzdávajú a prijímajú.“ (KKC 1639) Božím rozhodnutím z ich zmluvy vzniká trvalá ustanovizeň, a to aj pred spoločnosťou. (KKC 1639) Sviatosť manželstva je z Božieho ustanovenia, a preto je trvalé a výlučné, nakoľko bolo prijaté spôsobom určeným Cirkvou a manželia prijali úlohy pochádzajúce zo spoločenstva života. „Milosť vlastná sviatosti manželstva je určená na zdokonaľovanie lásky manželov a na posilňovanie ich nerozlučiteľnej jednoty.“ (KKC 1641).

Manželské spoločenstvo prijíma konkrétne milosti, ktorej prameňom je Kristus. Jeho milosť zdokonaľuje jednotu manželov a skrze lásku sa môžu manželia naplno posilňovať a vziať zodpovednosť za svojho partnera. Dáva im silu vziať na seba svoj kríž a nasledovať Krista, znovu vstať po svojich pádoch, navzájom si odpúšťať, vzájomne si niesť bremená. Manželstvo je obdarené milosťou, ktorá pomáha stavať  vzťah postavený na nežnej a plodnej láske, ktorá je obrazom Božej lásky. Ovocie tej Božej milosti vyžaduje, aby boli kresťanské hodnoty v ich živote prijaté, a aby ich odovzdali svojím deťom.

 Tertulián, starokresťanský teológ napísal o účinkoch manželstva ako o náročných úlohách, ale  krásnom ovocí. Aké jarmo to majú dvaja veriaci spojení jedinou nádejou, jedinou túžbou, rovnakým spôsobom života a tou istou podriadenosťou? Obaja sú deti jedného Otca. Nijaký rozdiel ducha ani tela, ale naozaj dvaja v jednom tele. Kde je jedno telo, je aj jeden duch. (KKK 1642)

Zapamätajme si: Sviatosť manželstva dáva vznik trvalému a výlučnému zväzku medzi manželmi. Sám Boh spečaťuje súhlas manželov. Preto uzavreté a manželským úkonom zavŕšené manželstvo medzi pokrstenými nemôže byť nikdy rozviazané. Okrem toho, táto sviatosť udeľuje manželom milosť potrebnú na dosiahnutie svätosti v manželskom živote, na zodpovedné prijatie detí a na ich výchovu. (Kom KKC 346)

 

Jednota a nerozlučiteľnosť manželstva

Veľkým problémom súčasnej spoločnosti sú rozvody. Často počujeme, že príčinou rozvodu je manželská zrada, nesúlad pováh. Manželské problémy, ktoré sa končia rozvodom zanechávajú negatívne následky na deťoch, ktoré takýmto spôsobom stratia teplo domova. Kresťanský spisovateľ Tertulián  napísal, že „manželská láska má v sebe úplnosť, v ktorej majú miesto všetky zložky ľudskej osoby: požiadavky tela a pudu, sily zmyslov a citov, túžby ducha a vôle. Taká láska smeruje k čo najhlbšej osobnej jednote, ktorá ponad spojenie v jednom tele vedie k tomu, aby vytvorila jedno srdce a jednu dušu; vyžaduje nerozlučiteľnosť a vernosť v definitívnom vzájomnom sebadarovaní a otvára sa pre plodnosť.“ Preto katechizmus učí, že katolícke manželstvo má dva podstatné prvky: jednotu a nerozlučiteľnosť (KKC 1643) a je zamerané na plodenie a výchovu potomstva. (KKC 1652)

Jednota sviatosti manželstva znamená, že zväzok môže byť uzavretý medzi jedným mužom a jednou ženou (vylučuje sa  polygamia - mnohoženstvo a polyandria - mať viac mužov). (por. KKC 1645) Hovorí o tom kniha Genesis: „Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom.“ (Gn 2, 24)

Nerozlučiteľnosť manželstva spočíva v tom, že manželské spoločenstvo nezaniká inak, len skrze smrť jedného z manželov. Táto pravda je potvrdená Kristovými slovami: „Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje.“ (Mt 19,6) Dvojaký cieľ manželstva – duchovné dobro samotných manželov a odovzdanie života sa uskutočňuje skrze zjednotenie manželov.

Nerozlučiteľnosť manželstva má svoj pôvod v tom, že skrze sviatosť novomanželia boli včlenení do trvalej jednoty, aká je medzi Kristom a Cirkvou – jeho mystickým Telom. Ako Kristus - Hlava a Cirkev tvoria jeden nerozlučiteľný organizmus, tak aj manželia, posvätení Kristovou milosťou, tvoria až do smrti jedno nerozlučiteľné telo. Sviatostné manželstvo je niečím viac než čisto ľudskou zmluvou a sľubom vzájomnej lásky. Raz dané slovo zaväzuje k vernosti sľubu.

Trvalosť manželstva vyžaduje samotná nátura lásky. Čudne by zneli slová prísahy len na časový úsek lásky a vernosti. Napríklad: „Sľubujem ti lásku až po okamih, keď si nenájdem lepšiu než ty.“ Boh vyžaduje od človeka trvalú lásku, pri ktorej berie zodpovednosť za druhého človeka. Trvalosť a vernosť manželstva vyžaduje aj dobro detí. Deti potrebujú rodičov a rodinu, v ktorej vládne atmosféra jednoty postavenej na láske a vzájomnej úcte.

Zapamätajme si: Manželský zväzok muža a ženy je nerozlučiteľný. Spája ich sám Boh. Uzavreté manželstvo pokrstených osôb nemôže byť nikdy rozviazané žiadnou ľudskou mocou. Oslobodzuje ich len smrť. Skrze zjednotenie manželov sa uskutočňuje dvojaký cieľ manželstva: duchovné dobro samotných manželov a odovzdanie života.

 

Vernosť manželskej lásky

V súčasnosti veľa ľudí aj medzi samotnými kresťanmi vyjadruje názor, že zaviazanie sa na celý život s druhým človekom je príliš náročné a zdá sa im nemožné. Prečo teda Cirkev stále hlása nevyhnutnosť vernosti v manželskom zväzku?

Katechizmus učí, že manželská láska samou svojou povahou vyžaduje od manželov neporušiteľnú vernosť. Vyplýva to z daru seba samých, ktorým sa manželia odovzdávajú jeden druhému. Láska chce byť definitívna. Nemôže trvať iba „do nového rozhodnutia“. „Toto dôverné spojenie, čiže vzájomné darovanie sa dvoch osôb, ako aj dobro detí, vyžadujú úplnú vernosť manželov a dôrazne požadujú ich nerozlučiteľnosť.“ (KKC 1646) Manželský zväzok je tiež „obrazom a znakom Zmluvy spojenia Boha s jeho ľudom.“ (Familiaris Consortio). Cirkev učí, že milosť, akú dostávajú vo sviatosti manželstva „robí manželov schopnými, aby túto vernosť predstavovali a vydávali o nej svedectvo.“ (KKC 1647) Lebo manželia majú účasť na tej láske, ktorá ich vedie a posilňuje, že svojou vernosťou môžu byť svedkami vernej Božej lásky. (por. KKC 1648)

Manželia často neprijímajú naplno milosť sviatosti manželstva. V rôznych situáciách, napríklad patologické správanie jedného z manželov, sa stáva, že spoločný manželský život, napriek sviatostnému zväzku, nie je možný. „V týchto prípadoch Cirkev pripúšťa fyzickú rozluku manželov a koniec spolužitia.“ (KKC 1649) „Pred Bohom však manželia neprestávajú byť manželom a manželkou; nemožno uzavrieť nový zväzok. V takej ťažkej situácii najlepším riešením by bolo zmierenie, ak je to možné.“ (KKC 1649)

Veľmi často stretávame aj katolíkov, ktorí sa na základe civilného zákona rozhodujú pre rozvod a uzatvárajú civilne nový zväzok. Cirkev je verná slovám Ježiša: „Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. A ak ona prepustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží.“ (Mk 10,11-12) Preto v katechizme čítame, že Cirkev „je presvedčená, že nemôže uznať nový zväzok za platný, ak je platné prvé manželstvo. Ak sa rozvedení zosobášili civilne, nachádzajú sa v situácii, ktorá objektívne porušuje Boží zákon. Preto nemôžu pristupovať k prijímaniu Eucharistie, kým táto situácia trvá.“ (KKC 1650) Z toho istého dôvodu nemôžu vykonávať v Cirkvi isté zodpovedné funkcie (napríklad: stať sa krstnými rodičmi). Cesta k zmiereniu s Bohom a Cirkvou nie je pre nich uzatvorená. Ak úprimne ľutujú, že porušili znak zmluvy a vernosti Kristovi, a zaväzujú sa žiť v úplnej zdržanlivosti, môžu získať sviatostné rozhrešenie. (por. KKC 1650) Tie osoby, ktoré sa nemôžu sviatostne zmieriť s Bohom a Cirkvou, by sa nemali cítiť odlúčené od Cirkvi. Mali by sa zúčastňovať na živote Cirkvi ako pokrstení skrze počúvanie Božieho slova, účasť na sv. omši, cez vytrvalú modlitbu, napomáhanie dielam lásky a spravodlivosti, výchovou detí v kresťanskej viere, pestovaním ducha a skutkov pokánia. Takýmto spôsobom si môžu pre seba vyprosiť milosť od Boha. (por. Familiaris consortio 84)

Zapamätajme si: Manželská láska samou svojou povahou vyžaduje od manželov neporušiteľnú vernosť, ktorá je nevyhnutná pre dobro manželov a ich potomstvo. (por. KKC 1646) Pre kresťanov je ona znakom vernosti Boha k svojej zmluve a vernosti Krista k Cirkvi. Preto sa kresťanskí manželia, podporovaní Božou milosťou, majú snažiť zo všetkých síl zachovať vzájomnú vernosť.

 

Domáca cirkev

Názov „Domáca cirkev“ pochádza zo Svätého písma. Ako učí katechizmus, od  počiatku existencie Cirkvi, jej jadrom boli často tí, ktorí „s celým domom“ uverili. Tieto rodiny, keď prijali vieru stali sa ostrovmi kresťanského života v neveriacom svete. (por. KKC 1655) V prvom liste Korinťanom svätý Pavol odovzdáva pozdravy od rôznych spoločenstiev a ľudí, medzi ktorými vymenúva  Prisciliu a Akvilu, „s celou cirkvou v ich dome“. (1 Kor. 16,19).

Po prvýkrát vyjadrenie „Domáca cirkev“ bolo použité sv. Jánom Chryzostomom. Druhý vatikánsky koncil sa odvoláva k tejto tradícii a nazýva rodinu „Domácou cirkvou“. Kresťanská rodina je Cirkvou, lebo je ustanovená Kristom, postavená na Kristovi a tvorí spoločenstvo osôb. Taktiež Ježiš Kristus chcel prísť na zem a rásť vo svätej rodine Jozefa a Márie. (por. KKC 1655)

Cirkev žije a realizuje sa v rodine. Rodina je počiatkom ľudského spoločenstva a kresťanská rodina je počiatkom spoločenstva človeka s Bohom. Rodina sa stáva Cirkvou a posväcuje Cirkev skrze spoločenstvo osôb a je pôdou pre  rôzne povolania. V kruhu rodiny „majú byť rodičia slovom a príkladom prvými hlásateľmi viery pre svoje deti a majú pestovať povolanie vlastné každému z nich a s osobitnou starostlivosťou povolanie duchovné“. (KKC 1656) V rodine  sa veľmi uplatňuje aj krstné kňazstvo otca, matky, detí a všetkých členov rodiny „prijímaním sviatostí, modlitbou a vzdávaním vďaky, svedectvom svätého života, sebazapieraním a činorodou láskou. Rodinný dom je prvou školou kresťanského života a „školou plnšej ľudskosti“. Tu sa človek učí trpezlivosti a radosti z práce, bratskej láske, veľkodušnému a opätovnému odpúšťaniu a najmä uctievaniu Boha modlitbou a obetou svojho života. (KKC 1657)

Treba ešte spomenúť osoby žijúce osamote, ktoré  sú pre konkrétne podmienky, v ktorých musia žiť, osobitne blízke Ježišovmu srdcu, a preto si zasluhujú lásku a pozornú starostlivosť Cirkvi a najmä duchovných pastierov. Sú medzi nimi aj takí, čo prežívajú svoju situáciu v duchu blahoslavenstiev a príkladne slúžia Bohu a blížnemu. Týmto všetkým treba otvoriť dvere rodín „domácich cirkví“ a dvere veľkej rodiny, ktorou je Cirkev, lebo „nik nie je na tomto svete bez rodiny. Cirkev je domovom a rodinou pre všetkých, najmä pre tých, čo sa namáhajú a sú preťažení“. (Mt 11, 28); (KKC 1658)

Zapamätajme si: V súčasnom svete, ktorý je k viere často cudzí, ba až nepriateľský, majú kresťanské rodiny prvoradý význam ako ohniská živej a žiarivej viery.  Kresťanský rodinný dom je miestom, kde deti dostávajú prvé ohlasovanie viery, preto je správne nazývaný „domácou cirkvou“, spoločenstvom milosti a modlitby, školou ľudských čností a kresťanskej lásky.

 

Manželstvo uzavreté neplatne

Je nám známy jav neplatnosti právnych úkonov. Niekedy počujeme, že taký alebo iný úkon bol uznaný za neplatný kompetentným organom. Neplatná môže byť napríklad: voľba na určitú funkciu, post, zmluva, vydanie dokumentu úradníkom. Takáto situácia môže nastať na štátnom, ale aj na cirkevnom poli. Neplatnosť právnych úkonov má vždy svoj prameň v nedodržaní predpísaných predpisov v zákone, ktoré sa požadujú pre platnosť určitého právneho úkonu.

Manželstvo dvoch pokrstených ľudí je sviatosťou, ale samotné uzavretie tohto zväzku je zároveň právnym úkonom. Aby sviatosť manželstva mohla existovať, právny úkon uzavretia tohto zväzku musí byť platný,  to znamená, musí spĺňať všetky požiadavky cirkevného zákona.

 Pre platnosť uzavretia manželstva cirkevné právo požaduje splnenie troch predpokladov. Po 1. - nie sú manželské prekážky medzi snúbencami. Po 2. - správny manželský súhlas, to jest dobrovoľný a vedomý úkon vôle každej zo zmluvných strán. Po  3. - dodržiavanie kanonickej formy uzavretia manželstva, to znamená  zverejnenie manželského súhlasu slovami alebo znakmi v prítomnosti kňaza a dvoch svedkov. Keď jeden z týchto predpokladov nie je splnený, vtedy je manželstvo neplatné. Znamená to, ako hovorí katechizmus, že manželstvo nikdy nejestvovalo. (KKC 1629) Splnené požiadavky podmieňujú platnosť uzavretia manželstva. Preto  príprava k manželstvu obsahuje veľa okolností daných kanonickým právom.

Pokiaľ sa jedná o prvý predpoklad, neplatnosť manželstva spôsobuje to, že jestvuje medzi snúbencami aspoň jedna z dvanástich manželských prekážok a to: nie je dosiahnutý predpísaný vek, sexuálna neschopnosť, kanonický manželský zväzok uzavretý s inou osobou, keď nie je jedna osoba pokrstená,  vysviacka, doživotné rehoľné sľuby,  únos ženy, keď je ohraničená jej sloboda, manželovražda, blízke príbuzenstvo. Pre väčšinu prekážok je možné získať dišpenz, ktorý udeľuje miestny biskup, ale v niektorých prípadoch len rímsky tribunál. Pri niektorých z týchto prekážok sa dišpenz nedá získať.

Pokiaľ sa jedná o druhý predpoklad, neplatnosť manželstva spôsobujú: nedostatky manželského súhlasu, ktoré vážne narušujú vedomie alebo slobodu jednej alebo obidvoch strán. K tým nedostatkom patria: psychická choroba alebo iné vážne psychické narušenie, nedostatočné nevyhnutné vedomosti ohľadom manželstva, úmyselné  uvedenie do omylu, pokiaľ sa jedná o podstatu okolnosti dôležitej pre manželský život, nedostatok, ktorý vplýva na vôľu, pokiaľ sa jedná o jednotu, nerozlučiteľnosť alebo dôstojnosť sviatostného manželstva, zdanlivé uzavretie manželstva so súčasným odmietnutím alebo odmietnutím jedného z cieľov manželstva alebo sviatostnej dôstojnosti, vernosti a nerozlučiteľnosti,  dávanie podmienky, ktorá by sa mala naplniť až v budúcnosti alebo nesplnenie danej podmienky týkajúcej sa súčasnosti alebo minulosti, veľký strach spôsobený tlakom a spojený s vyhrážaním.

Nesplnenie tretieho predpokladu má miesto, vtedy, keď manželstvo požehnáva kňaz, ktorý nemá jurisdikciu, alebo keď v tom okamihu nie sú prítomní dvaja svedkovia.

Zapamätajme si: Uzavretie  kanonického manželstva je právnym úkonom. Aby začalo jestvovať manželstvo, musí byť platný právny úkon, teda musia byť splnené určité predpoklady. V opačnom prípade je manželstvo neplatné. Neplatnosť manželstva spôsobujú: manželská prekážka, nedostatky manželského súhlasu, nezachovanie kanonickej formy. Neplatnosť manželstva znamená, že toto manželstvo nikdy neexistovalo a toto môže zistiť výlučne cirkevný súd.