Tri eucharistické zázraky v jednom meste
V Toskánsku, v meste umenia - vo Florencii, sú v chráme sv. Ambróza uložené relikvie dvoch zázrakov. Jeden sa uskutočnil v roku 1230, druhý 1595. Chrám sv. Ambróza bol postavený pred rokom 1000. Rovno pápež Klement IV. V bule z roku 1266 ho vyhlasuje za „starobylý“.
Prvý zázrak vo Florencii
Dňa 30. decembra 1230 kňaz Uguccione, kaplán kláštora benediktínok, slúžil svätú omšu. Vo chvíli čistenia nádob po prijímaní zostalo nevediac prečo pár kvapiek premeneného vína v kalichu.
Historik Villani píše: „Nasledujúceho dňa sa našla v tomto kalichu živá krv... a videli to rehoľníčky, duchovní i občania Florencie; krv z kalicha vliali do krištáľovej ampulky a dodnes sa ukazuje ľudu s hlbokou úctou“. Tradícia sa nemôže dovolávať súdobých svedectiev. Okrem Villaniho hovoria o zázraku i iní významní historici. Spoľahlivé zostávajú určité body: meno kňaza (Uguccione), miesto zázraku (chrám sv. Ambróza), dátum (30. 12. 1230). Namietajú sa rôzne domnienky – kňaz mohol byť ľahkomyseľný, zábudlivý, zle videl kvôli svojej starobe. Avšak akonáhle sa florentský biskup Ardingo o udalosti dozvedel, dal vzácnu relikviu priniesť na biskupstvo, kde bola niekoľko dní pozorovaná, potom kláštoru vrátená a strážená v chráme sv. Ambróza.
Miestny farár zriadil na ochranu relikvie svätostánok, jeho ochranou poveril Florentskú republiku. Tá uložila túto čestnú funkciu Kolégiu sudcov a notárov.
Až do roku 1660 sa každoročne slávil sviatok Zázraku 30. 12. pod vlajkou Kolégia. V roku 1340 bola relikvia nesená v sprievode a zachránila mesto od hrozného moru. V roku 1729 sa modlil florentský ľud pred sv. relikviou pri zemetrasení. K úcte Zázraku prispel i v roku 1399 pápež Bonifác IX. Povolením odpustkov.
Od 15. storočia začala umelecká výzdoba „chrámu Zázraku“. Najkrajší svätostánok z mramoru je v „kaplnke Zázraku“, asi z roku 1486. Väčšie renovácie boli prevádzané v storočí 17., 18. a 19. „Kaplnka Zázraku“ bola naplno reštaurovaná roku 1936. V chráme sv. Ambróza je pochovaných niekoľko významných osôb. V napoleonskej dobe boli síce každoročné oslavy potlačené, ale pamiatka Zázraku neskôr znovu ožila a v roku 1980 bolo oslávné jeho 750. výročie. Zázračná krv je uchovávaná v umeleckej monštrancii. Vnútorný objem má cca 1 cm kubický.
Druhý zázrak vo Florencii
Dňa 24. marca 1595 na Veľký piatok v chráme sv. Ambróza, keď sa pri hlavnom oltári konala bohoslužba, jedna svieca zapálila od iskry celý objekt pri oltári Sv. hrobu. Duchovní i veriaci okamžite pribehli hasiť požiar, ktorý vznikol. Šlo hlavne o to, zachrániť Najsvätejšiu sviatosť. Jednému z kňazov sa podarilo zachrániť kalich s veľkou Hostiou; ale vo vzniknutom zmätku vrazil do schránky s niekoľkými Hostiami pre prípadné sv. prijímania pre chorých, ktoré boli rovno vo vnútri tabernákula. Schránka padla na zem, otvorila sa a vypadlo z nej 6 Hostií, ktoré sa rozkotúľali. Po uhasení požiaru sa našiel medzi napoly spálenými obrusmi malý predmet, zahnednutý od plameňov, ale nedotknutý. Bolo v ňom objavených 6 Hostií, boli nedotknuté, len zahnednuté od nadmernej teploty, stenčené a zlepené, snáď vodou, ktorou sa hasil požiar. Boli vystavené k adorácii veriacim a potom uzavreté do striebornej schránky a uložené do tabernákula.
V roku 1628 ich pozorne prehliadol florentský arcibiskup a našiel ich neporušené. Stanovil, že budú uzavreté v malom relikviári. Znovu boli Hostie kontrolované v roku 1907 a bolo potvrdené, že sú neporušené. Konzervácia je dobrá, čo je v rozpore s fyzikálnymi zákonmi o rozklade telies. Hostie sú gaštanovej farby a vypadajú ako z papiera. Každoročne v máji bývajú vystavené v chráme sv. Ambróza súčasne s prvým florentským zázrakom. Tento starobylý a slávny chrám sa môže právom nazývať Svätyňou eucharistie.
Tretí zázrak vo Florencii