Višňové

Višňové sa nachádza v žilinskom biskupstve 8 km juhovýchodne od Žiliny. Tiahne sa troma rovnobežnými ulicami v dĺžke 3,5 km po oboch stranách riečky Višňovky až na samé úpätie Malej Fatry. Už vyše 300 rokov je Višňové pútnickým miestom katolíkov severozápadného Slovenska. Stalo sa centrom, kde sa každoročne v sobotu a v nedeľu pred sviatkom Navštívenia Panny Márie schádzajú veriaci ľudia z Oravy, Kysúc, Považia, Rajeckej doliny, Turca a okolia Žiliny. V dávnych časoch bolo Višňové majetkom pánov hradu Lietava. V listinách sa spomína prvý krát v roku 1393. Uprostred vtedy neveľkej, roztratenej obce, priamo na pravom brehu riečky, dal r. 1514 richtár Wyšnovsky postaviť malý nenáročný, jednoloďový gotický kostolík s drevenou zvonicou. Okolo kostola ponechal ohradené miesto pre cintorín. Zasvätený bol sv. Mikulášovi, ktorému je zasvätený aj terajší pútnický chrám. Kostol má dĺžku 46 metrov a v najširšom mieste meria až 27 metrov.

Najstarší zachovalý záznam o Višňovskej Panne Márii je v kanonickej vizitácii z roku 1674 v biskupskom archíve v Nitre, kde sa spomína, že socha bola na bočnom oltári a je vo zvláštnej úcte. Pomoc, radu a útechu tu vyhľadávali nielen poddaní, ale aj nižšia šľachta zo širokého okolia. Milostivá socha predstavuje sediacu Pannu Máriu, ktorá kŕmi malého Ježiška. Vytvoril ju neznámy ranobarokový majster v polovici 17. storočia, hoci má mnoho podobnosti s gotickým slohom.

Príliv pútnikov a ich štedrosť sa odzrkadľovala v umeleckom pretváraní starého kostolíka. Pútnický kostolík vo Višňovom nestačil prijať veľké množstvo pútnikov, preto bol v priebehu niekoľkých desaťročí až tri krát rozšírený. Lenže ani po treťom zväčšení jeho veľkosť nestačila, ba začal ohrozovať návštevníkov, lebo na viacerých miestach popraskal. V polovici 18. storočia sa presťahoval do Višňového bohatý kremnický občan Ján Laffiri (Zaffiri). Pochádzal z talianskej Ravenny a ako právnik bol v Kremnici notárom a neskôr aj richtárom. Keďže ochorel na tuberkulózu, poradili mu lekári pobyt v lesnatom priestore. Višňové si vybral aj preto, že vedel o výskyte zlata vo Višňovskej doline. Ján Lafirri, ako majiteľ obce sa stal udržiavateľom kostola. A keďže videl jeho neutešený stav, rozhodol sa vymôcť výstavbu nového kostola u nitrianskeho biskupa Jána Gustínyho, aby stavbu povolil. Medzitým povolal z Kremnice skúseného architekta Petra Millera, ktorý navrhol postaviť nový kostol na doterajšom mieste. Novostavbu riešil tak, že starý kostol nechal stáť a okolo neho dvíhal múry nového, neskorobarokového kostola. Stavbu prevádzalo deväť murárskych majstrov pod vedením Petra Millera. Základný kameň bol položený r. 1769 a r. 1782 bol kostol celý zastrešený. Žilinský rodák Daniel Dlabač v r. 1782 daroval kostolu hlavný oltár. Oltárnym obrazom bol obraz Navštívenia Panny Márie, ktorý je aj na dnešnom oltári. 29. septembra 1783 bol kostol slávnostne posvätený. Pri tejto príležitosti bola milostivá soška za okázalých slávností prenesená na hlavný oltár. Ostatné zariadenie bolo inštalované po posviacke. Oltár sv. Antona Paduánskeho v roku 1797 a oltár sv. Mikuláša v roku 1802. Lavice z červeného smreka vyhotovil Krištof Laur z Mošoviec (1795), kazateľnicu traja nitrianskí majstri (1796), organ Ján Pažický z Rajca (1797), a krstiteľnicu Rajčan Jozef Točkovič (1810). Roku 1816 nariadil nitriansky biskup Jozef Kluch dokončiť obidve veže. Všetky výdavky financoval sám. Maľbu interiéru urobil v rokoch 1901 - 1902 slovenský maliar Jozef Hanula. Pred hlavnou bránou kostola je súsošie Ukrižovaného, ktoré dal postaviť prvý višňovský farár Pavol Engelský okolo roku 1810. Rovných 50 rokov trvalo, kým v najväčšom kostole na severozápadnom Slovensku a v jednom z najväčších v terajšej žilinskej diecéze mohli pútnici nerušene uctievať Božiu Matku, prosiť ju o pomoc a ďakovať za jej vypočutie.

Po nástupe totalitnej moci sa mariánske púte obmedzovali, zanechalo to stopy aj na miestnych obyvateľoch. Postupne však sa mariánske pútnické miesto opäť začalo prebúdzať a Višňové znova ponúka hodnotné púte. Po príchode dp. Jozefa Bagina do Višňového v roku 2003 sa obnovili mnohé aktivity. V súčasnosti každá púť ponúka bohatý program, ktorý nie je postavený len na sv. omšiach, ale aj na mnohých iných ponukách, ktoré chcú posilňovať vieru prítomných pútnikov. Každý mesiac v 13. deň sú pravidelné Fatimské slávnosti, na ktoré prichádzajú veriaci nielen z okolia, ale aj zo vzdialenejších farností, či diecéz. Víkend pred sviatkom Navštívenia Panny Márie je tradične víkendom hlavnej mariánskej púte vo Višňovom. Je to Diecézna púť rodín. Prichádzajú matky a otcovia s deťmi, aby si posilnili vieru pri Božej Matke, ktorá je aj v milostivej soche na hlavnom oltári zobrazená ako matka, ktorá kojí malého Ježiša. Do Višňového prichádzali aj ženy, ktoré nemohli mať dieťatko. Práve socha matky, ktorá kojí malého Ježiša ich k tomu povzbudzovala, aby sa tu modlili a vyprosili si  dieťa. V septembri bývali v minulosti veľké púte mužov. Komunistický režim to všetko prekazil. Nový farár dp. Jozef Bagin ich chcel obnoviť už v čase Nitrianskej diecézy, ale podarilo sa to až po vzniku Žilinskej diecézy. V prvú septembrovú nedeľu prichádzajú zase otcovia, ktorí pozývajú aj svoje manželky a deti, aby putovali do Višňového a uvažovali nad zbožnosťou mužov v našich rodinách. Okrem toho v nedeľu Dobrého Pastiera je vo Višňovom Púť rodičov kňazov. S touto myšlienkou prišla matka kňaza, rodáka z Turia, Ondreja Gašicu, pani Mária Gašicová. Rodičia kňazov sa stretnú, aby pri sv. omši prosili za svojich synov, aby ďakovali za milosť kňazstva v ich rodine, aby vyprosovali milosti aj pre ďalších. V máji prichádzajú do Višňového jubilanti Žilinskej diecézy. Pozýva ich k Matke Božej Mons. Tomáš Galis, žilinský biskup. Spolu pri oltári oslávia kňazské i osobné jubileá. Hneď po smrti pápeža Jána Pavla II. si v mariánskom chráme vo Višňovom uctievali tohto pápeža a pravidelne sa modlili za jeho blahorečenie. V roku 2011 – po blahorečení – daroval Višňovému relikviu krvi blahoslaveného Jána Pavla II. Veľkého Mons. Stanislaw Dziwisz, krakowský kardinál. Vždy po 1. máji (deň blahorečenia) a 22. októbri (deň liturgickej spomienky) sú slávnostné sv. omše ku cti bl. Jána Pavla II. Relikviu krvi bl. Jána Pavla je možné uctiť si každú stredu pri adorácii a vždy v 13. deň mesiaca pri Fatimskej slávnosti. Višňové je známe aj rorátnymi sv. omšami, ktoré sa slúžia každé ráno počas celého adventu. Na tieto sv. omše prichádza pravidelne veľké množstvo detí.      

Pozývame pútnikov všetkých vekových kategórii, aby prišli k Matke do Višňového. Ona vždy vie, čo dieťa potrebuje...

text: Rímsko-katolícky farský úrad Višňové