Zázrak na Veľký piatok (relikvia tŕňa z Kristovej koruny)

Obyvatelia talianskeho mesta Andria uchovávajú v katedrále veľký poklad: relikviu tŕňa z Kristovej koruny. V rokoch, keď Veľký piatok pripadne na 25. marca, čiže na slávnosť Zvestovania, tŕň zázračne zakvitne. To isté sa udialo aj v minulom roku.

Ako púčiky kvetov

Dňa 25. marca 2016 sa veriaci už od skorého rána zhromažďovali v katedrále, kde bola svätá relikvia vyložená k verejnej úcte. Mnohí z nich si ešte pamätali predchádzajúci zázrak, ktorý sa udial 11 rokov predtým. Na Veľký piatok v roku 2005 sa im poskytol nevídaný pohľad: na tŕni belavej farby a s hladkým povrchom sa ukázali vypukliny intenzívnej červenej farby. Po krátkej chvíli farba aj vypuklina zmizli, aby sa o chvíľu ukázala vypuklina rubínovej farby. Zázrak v katedrále trval niekoľko desiatok minút a svedkom pripomínal kvitnutie púčikov kvetov, hoci niektorí ho prirovnávali aj k erupcii sopky. Toto všetko sa udialo vo večerných hodinách, keď sa v uliciach mesta konala krížová cesta. Úkaz vzniku vypuklín a zmena farby relikvie zodpovedala jednotlivým etapám prebiehajúcej krížovej cesty. O 21.15, keď sa krížová cesta skončila, sa tŕň vrátil do svojej pôvodnej prirodzenej podoby, v ktorej zostal až do roku 2016.

Čas očakávania

Mons. Raffale Calabro, vtedajší biskup Andrie, sa rozhodol pripraviť veriacich na očakávaný 25. marec 2016. Želal si, aby sa prostredníctvom modlitby, rozjímania a katechéz posilnila viera a kresťanské svedectvo veriacich jeho diecézy, a preto na jeho žiadosť pápež František vyhlásil pre Andriu Jubilejný rok svätého tŕňa s mottom: „Ecce homo. Kristus prameň a vzor nového človeka.“

Popri týchto duchovných prípravách prebiehali aj iné, ktorých cieľom bolo overiť hodnovernosť budúceho zázraku. Bola ustanovená špeciálna diecézna komisia zameraná na výskum svätého tŕňa, ktorej predsedom bol kňaz Gianni Massaro. Členovia komisie (duchovní aj laici, medzi ktorými boli hojne zastúpení lekári) preskúmali relikviu trikrát: 11. januára, 13. februára a 21. marca 2016. Ani pri jednom z týchto vyšetrení nezaznamenali na tŕni nijaké fyzické zmeny. Deň očakávaného zázraku, 25. marec 2016, mal byť dňom ďalšieho skúmania.

Relikvia včera a dnes

V spomenutý deň si prišlo relikviu uctiť 30 000 veriacich nielen z Andrie, ale z celého Talianska, ba aj zo zahraničia. Medzi pútnikmi zhromaždenými v Kaplnke svätého Richarda boli prítomní aj traja biskupi: Mons. Raffale Calabro, apoštolský administrátor Andrijskej diecézy, Mons. Luigi Mansi, novovymenovaný biskup Andrijskej diecézy a Mons. Luigi Renna, biskup diecézy Cerignola-Ascoli Satriano. Tisíce divákov sledovali priamy prenos z katedrály na špeciálnych obrazovkách na dvoch námestiach mesta. Tých, čo zostali doma, mali o zázraku informovať miestne médiá a talianska televízia. Ľudia si uvedomovali, že prežívajú historický moment, pretože nabudúce pripadne Veľký piatok na 25. marca až... v roku 2157.

Počas vigílie tejto udalosti sa kňaz Gianni Massaro snažil stlmiť nadmerný entuziazmus veriacich a upozornil ich na to, aby nepodľahli démonovi senzácií a prehnanej zvedavosti. Opakoval, že ak sa udeje zázrak, bude to dar Božieho milosrdenstva. Tak to bývalo od roku 1633, keď kroniky prvý raz zaznamenali neobyčajné zmeny na tŕni, ktorý v 14. storočí darovala mestu kňažná Beatrice d´Angió. Z archívnych správ vyplýva okrem iného aj to, že Boh týmto zázrakom neprejavuje len svoje milosrdenstvo, ale aj vernosť: od 17. do 21. storočia pripadol Veľký piatok na slávnosť Zvestovania viac ako desaťkrát, pričom vždy bol tento deň sprevádzaný zázrakom. Ba čo viac, v 19. storočí sa po takmer 40-ročnej neprítomnosti relikvie v Andrii (v dôsledku krádeže, vojny a mnohých ďalších komplikovaných udalostí) na nasledujúci deň po jej návrate do mesta, čiže 1. novembra 1837, relikvia zázračne zmenila.

Ten, kto pozná dejiny relikvie, vie aj to, že Boh prostredníctvom tohto úkazu zjavoval svoju štedrosť a hojnosť: forma, v akej tŕň zakvitol, bola totiž vždy iná, nikdy sa neopakovala. Pre pútnikov v roku 2016 to znamenalo len jedno: ak sa z Božej vôle stane zázrak, bude pravdepodobne prebiehať inak ako v minulosti. Zostávalo teda záhadou, o ktorej hodine a ako sa relikvia zmení.

Čo sa udialo na Veľký piatok 2016?

Napriek mimoriadnej atmosfére vznešeného očakávania prebiehali obrady a pobožnosti podľa tradičného veľkopiatočného programu: o 9.00 sa v katedrále slávila liturgia hodín, o 17.00 obrady Pánovho umučenia a o 19.30 sa začala krížová cesta, ktorá prechádzala ulicami mesta. Kňazi spovedali v katedrále od 7. hodiny ráno.

Ani predpoludním, ani skorým popoludním sa neudialo nič výnimočné, hoci kňaz Gianni Massaro, ktorý prišiel do katedrály o 9.30, mal dojem, že hrot a brázdy na tŕni sú „živšie“ ako zvyčajne, a akosi intuitívne vnímal, že sa udeje niečo mimoriadne. O sedem hodín neskôr Boh preukázal svoju dobrotu a zasiahol pre vedu nevysvetliteľným spôsobom. Približne o 16.10 sa na tŕni ukázala prvá neveľká, guľovitá vypuklina, ktorá sa nachádzala asi 3 milimetre pod hrotom tŕňa. O 17.10 bola voľným okom viditeľná druhá vypuklina, nachádzajúca sa 4 – 5 milimetrov pod prvou, a tretia hneď pri násade tŕňa. Nakoniec zakvitol štvrtý púčik pri podstavci relikvie, čiže na mieste posledného zázraku z roku 2005. Avšak to, čím sa tento nadprirodzený úkaz líšil od úkazu spred 11 rokov, bola predovšetkým farba kvitnúcich púčikov. V roku 2016 nevideli svedkovia rôzne odtiene červenej, ale jemnú bielu farbu. Podobne aj púčiky pôsobili jemnejším dojmom.

Vzhľadom na všetky tieto okolnosti všetci členovia komisie, ako aj biskup Raffaele Calabro, ktorý bol v kaplnke prítomný o 16.55, uznali nadprirodzený charakter úkazu. Komisia následne spísala protokol a Mons. Calabro počas homílie pre liturgii Pánovho umučenia veriacim slávnostne oznámil, že sa udial zázrak. Kostol naplnilo hlboké ticho, ktoré sa následne premenilo na výbuch radosti a vďačnosti.

Láska až po kríž

Význam tŕňa v Andrii nespočíva v jeho fyzickej niekoľkocentimetrovej veľkosti (ako prstenník ľudskej ruky), ani v jeho unikátnosti – podobných relikvií je na svete veľmi veľa, pričom autentickosť tejto relikvie nebola nikdy potvrdená. Avšak aj napriek tomu si Boh vybral toto neznáme mesto na juhu Talianska, aby prostredníctvom svojho mimoriadneho zásahu pripomenul to najdôležitejšie: svoju nekonečnú lásku k ľuďom. Mons. Raffaele Calabro vysvetľoval tento úkaz veriacim počas liturgie takto: „Táto významná, prekrásna udalosť nám hovorí, ako veľmi Boh miluje našu diecézu. On neobnovuje tento zázrak preto, aby ukázal niečo veľké a nevšedné, ale preto, aby povedal, že trpiaci a zmŕtvychvstalý Kristus je medzi nami, modlí sa za nás, je pri nás chorých, trpiacich a úbohých.“

Zvlášť pre tých, ktorí prežívajú bolesť, je kvitnúci tŕň znamením nádeje. Symbolizuje utrpenie, ktoré nie je zbytočné. Ak fyzickú, psychickú alebo duchovnú bolesť prijmeme v spojení s Kristovou bolesťou, premení sa podobne ako tŕň v Andrii na nádherné puky kvetov. Neraz nie sú zjavné na prvý pohľad, avšak ich sila je veľká. „Neboj sa,“ napísal Ján Pavol II., „Boh na teba nezabudol. Kristus trpí spolu s tebou. Ak obetuješ svoje utrpenie, môžeš s ním spolupracovať na vykúpení sveta!“

Božia láska, ktorej znamením sú puky kvetov na relikvii, sa neobmedzuje len na tých, ktorí boli 25. marca 2016 v adrijskej katedrále. Boh je pri každom človeku a každému chce preukázať svoje milosrdenstvo. Preto prišiel na svet v osobe Božieho Syna, uzdravoval trpiacich na tele aj na duchu, napomínal hriešnikov, ohlasoval Božie kráľovstvo a nakoniec pri svojom umučení a smrti vzal na seba hriechy všetkých ľudí.

Prečo práve takýto dátum?

Božiu lásku k človeku nám pripomína zvlášť liturgia Veľkého piatka, a preto nie je náhodou, že zázrak v Andrii sa udial práve počas nej. Akoby Boh chcel upriamiť náš pohľad na Golgotu, kde nám svojou smrťou ukázal, ako veľmi nás miluje a chce nás spasiť.

Tak ako je významný fakt, že tŕň zakvitá na Veľký piatok, významný je aj druhý sviatok spojený so zázrakom – slávnosť Zvestovania. Čo tieto dve udalosti spája? Deň 25. marec, ktorý pripadá 9 mesiacov pred sviatkom Pánovho narodenia, je dňom, keď slávime to, že druhá osoba Najsvätejšej Trojice prijala ľudskú prirodzenosť, čiže to, že mocou Ducha Svätého sa v lone Panny Márie počal Ježiš.

Zvestovanie a Veľký piatok vyznačujú počiatok a koniec pozemského života Ježiša Krista. Života, ktorý bol od počiatku do konca poznačený veľkou láskou k ľuďom a dávaním sa druhým. Otec toto darovanie sa svojho Syna prijal a potvrdil ho zmŕtvychvstaním.

Kristovo kraľovanie

A čo nám hovorí forma relikvie? Svätý tŕň nám pripomína predovšetkým scénu, ktorá sa odohrala pred Kristovým ukrižovaním, keď mu vojaci uplietli tŕňovú korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa a volali: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ (porov. Jn 19, 2-3). Napriek tomu, že zámerom vojakov bolo Ježiša zosmiešniť, kresťania pochopili toto gesto správne: Kristus je naozaj Kráľ a Pán. Sám Spasiteľ pred Pilátom vyhlásil: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas“ (Jn 18, 37).

Počúvať Ježišov hlas znamená dôverovať mu a byť mu verný, čiže poznať ho, milovať ho a nasledovať ho, a to aj v spôsobe kraľovania, ktoré sa má prejavovať v službe. Ježiš to vysvetlil svojim učeníkom takto: „Kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vašim služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vaším sluhom. Ako ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mt 20, 25-28).

Takýto postoj hodný Božieho kráľovstva sa môžeme naučiť od Panny Márie. Aj v tomto spočíva posolstvo svätého tŕňa z Andrie, v ktorom sa spája tajomstvo Zvestovania a Veľkého piatka. Panna Mária, ktorá pri zvestovaní svojím fiat („nech sa mi stane“) vyjadrila súhlas s pôsobením Božej vôle vo svojom živote a zostala tomuto poslaniu verná do konca, a to aj vo chvíli, keď na Veľký piatok stála pod krížom Syna, je pre nás príkladom viery a dôvery Bohu. Ona – Matka Boha a Matka Cirkvi ô nás po stáročia vedie k Synovi. Keď hľadíme na ňu a rozjímame o jej vyznaní: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38), rastieme v duchu pokory, lásky a služby.

Zdroj: Milujte sa! 3/2017