Život Panny Márie vo videniach blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej

Táto nemecká augustiniánska mníška, myslička a stigmatička sa narodila 8. septembra 1774 vo vestfálskej dedinke Coesfeld, v Munsterskej diecéze. Básnik Clemens Brentano vo svojom denníku opisuje svoju návštevu v rodnom dome Anny Kataríny Emmerichovej takto: "Bol som v týchto dňoch navštíviť Emmerichovej rodný dom. Chcel som vidieť miesto, kde sa narodila a vyrastala. Našiel som rozpadávajúcu sa chatrč s hlinenými stenami. Zem pokrývala slama. Tu, na tomto biednom a tmavom mieste, sa narodila a rástla tá jemná, čistá, jednoduchá, žiarivá, duchovná žena. Tu sa rodili jej myšlienky, jej slová a dobré skutky. Do mysle sa mi tlačil obraz betlehemskej maštale..."

 

Bola piatou z deviatich detí. Žila v chudobnej rodine, kde si zarábali na živobytie prácou na poli. Keďže bola najstaršou dcérou od prác v dome a na poli nebola ušetrená a to i napriek tomu že celý život trpela krivicou.

 

Korene duchovného života a hlbokej ľudskosti Anny Kataríny Emmerichovej možno nájsť v zbožnom rodinnom prostredí. Veľa sa modlila, uvažovala o Ježišovom utrpení, bola šťastná, keď mohla ísť do kostola a zúčastniť sa pobožností.

 

Už veľmi skoro začala mat videnia, v ktorých sa jej zjavoval anjel strážny, Madona s Ježiškom a svätí. Myslela si, že to čo vidí ona vidia aj ostatní.

Ako 12 ročná pristúpila k prvému svätému prijímaniu. V tom istom roku pracovala u svojich príbuzných Emmerichovcov, kde zostala 3 roky. Potom sa 2 roky učila remeslu u jednej krajčírky.

 

Túžila vstúpiť do kláštora, ale nemala veno. Pracovala 3 roky ako krajčírka v krajčírstve, potom samostatne vo svojom dome. Keď mala 28 rokov splnil sa jej sen. V roku 1802 vstúpila k augustiniánkam v Dulmene, v malej obci neďaleko Coesfeldu. Zostala tam 9 rokov.

 

V kláštore začala žiť mimoriadny mystický život. Jednej noci, keď sa modlila, zjavil sa jej Ježiš a ponúkol jej dve koruny, jednu z ruží a druhú z tŕňov. Vybrala si tŕňovú korunu a Ježiš jej ju položil na hlavu. Na hlave sa jej hneď objavili prvé stigmy.

 

Napoleonovým nariadením boli všetky rehoľné rády rozpustené výnimkou nebol ani kláštor augustiniánok. Roku 1811 štátne úrady kláštor zatvorili. Katarína musela odísť. Istý čas opatrovala starého francúzskeho kňaza, ktorý bol dlhé roky jej duchovným otcom. Jej zdravie sa zhoršovalo až tak, že ostala pripútaná na lôžko, ujala sa jej jedna rodina. Zo svojho lôžka chorej vykonávala užitočný apoštolát.

 

29. decembra 1812 sa na jej rukách a nohách objavili výrazné stigmy rán Ukrižovaného Pána a na boku silne krvácajúca rana v tvare kríža. Na túto chvíľu spomína takto:

"Bolo to tri dni pred Novým Rokom, asi o tretej popoludní. Práve som rozjímala nad Utrpením Pána a prosila Pána Ježiša, aby mi dovolil mať účasť na jeho kríži a potom som sa pomodlila päť krát Otče náš k úcte piatich svätých rán. Zrazu ma zaplavilo svetlo. Videla som Telo Ukrižovaného, živé, žiarivé, s rozpätými ramenami, ale bez kríža. Rany žiarili ešte silnejším svetlom ako zvyšok tela. V srdci som cítila čoraz väčšiu túžbu po účasti na Ježišových ranách. Vtedy, najskôr z jeho rúk a potom z boku a nôh, vyšli červené lúče, ktoré ako šípy prešli cez moje ruky, bok a nohy."

 

Stigmatizovaná vizionárka bola veľmi slabá a mnoho dní v sebe neudržala inú potravu, iba pár kvapiek vody alebo ovocnej šťavy a eucharistickú hostiu. Svetlo do tejto veci vnáša doktor Wesener vo svojom denníku: "Pokiaľ ide o stravu, povedali mi, že neje nič. Mohol som konštatovať, že za 24 hodín sa dva razy napila čistej vody a podvečer zjedla štvrtinku vareného jablka, pričom povypľúvala všetku vlákninu. Potom prestala jesť aj jablká a tri roky žila len z vody. Vtedy ju vídavali v stave extázy vznášať sa vo vzduchu nad posteľou. Pri jej lôžku sa striedali skupiny duchovných i laikov, aby potvrdili vierohodnosť mystických fenoménov a absolútne neprijímanie potravy. Po rokoch skúmania im neostalo iné, než potvrdiť nadprirodzenú povahu zázračných javov."

 

Mala mimoriadnu charizmu dávať rady a upokojovať srdcia. Boh ju obdaril mimoriadnou intuíciou. Inštinktívne rozoznávala liečivé byliny na poli a potom ich presádzala do svojej záhradky. Vedela odlíšiť posvätné predmety od svetských. Táto schopnosť jej ostala po celý život.

 

Chýr o stigmatizovanej vizionárke sa preniesol až k ušiam básnika Clemensa Brentana, čo určite zariadila Božia prozreteľnosť. Takmer 6 rokov zaznamenával Clemens Brentano deň čo deň, čo mu rozprávala stigmatizovaná mníška až do jej smrti.

 

Výsledkom bolo vydanie známej knihy Trpké umučenie nášho Pána Ježiša Krista, z ktorej čerpal námety aj režisér Mel Gibson pre svoj film Umučenie Krista. Obsahuje vízie udalostí od Poslednej večere až po Zmŕtvychvstanie.

 

Vízie o živote Panne Márie sú zaznamenané v knihe pod názvom Život presvätej Panny Márie. V živote Panny Márie je najprv opísaný príbeh predkov Panny Márie. Mnohí z nich patrili k esénom, k náboženskej skupine, ktorá obzvlášť intenzívne očakávala príchod Mesiáša. Potom opisuje zázračné narodenie Panny Márie a jej výchovu v chráme. Do detailov rozoberá život Jozefa a jeho rodiny, sobáš s Máriou, narodenie Ježiša a prvé roky jeho života, útek do Egypta a návrat do Nazareta. Záverečná časť knihy je venovaná posledným rokom Máriinho života v Efeze, kam ju po ukrižovaní priviedol Ján, jej smrti, nanebovzatiu a začiatkom pôsobenia apoštolov.

 

Oproti pomerne strohému a dokumentaristickému štýlu na ktorí sme zvyknutí z evanjelií sú Emmerichovej vízie plné emócií a vnútorného spoluutrpenia. O Clemensovi Brentanovi Anna Katarína povedala: "Viem, že keby nebolo tohto pútnika, už dávno by som zomrela. No najskôr musí on všetko spísať, lebo moje videnia sú darom Boha pre ľudí."

 

O Anne Kataríne Emmerichovej nemecký spisovateľ povedal: "Nevidel som na jej tvári či v jej pohľade náznak podráždenosti alebo rozčúlenia. Všetko, čo hovorila, bolo súvislé, jednoduché, plné života a lásky. Vo svojich posledných chvíľach sa modlila najmä za Cirkev a za všetkých zomierajúcich."

 

Anna Katarína Emmerichová zomrela 9. februára 1824. Predpovedala svoju smrť niekoľko týždňov vopred.

 

Svätý Otec Ján Pavol II. v máji 1987 počas svojej apoštolskej cesty o hrdinskej stigmatičke povedal: "Sestra Emmerichová nám svojím mystickým životom ukazuje hodnotu obety a utrpenia v jednote s ukrižovaným Pánom."

 

3. októbra 2004 bola Anna Katarína Emmerichová na Námestí sv. Petra v Ríme blahorečená.

 

TIP: Odporúčame Vám knihu  Život Panny Márie (Zachej.sk)