1. Kto môže prijať sviatosť birmovania a kto je vysluhovateľom

Do každej farnosti prichádza O. biskup, aby udelil sviatosť birmovania. Vtedy oproti seba stoja dve osoby. Jedna z nich je biskup – nástupca apoštolov, pastier miestnej Cirkvi a druhá je birmovanec – pokrstený, mladý človek. To, čo ich spája je Cirkev – spoločenstvo veriacich v Krista.

Dogmatická konštitúcia o Cirkvi hovorí, že vďaka prijatiu sviatosti birmovania sa birmovanec stáva dokonalejším spôsobom členom Cirkvi, v ktorej je prítomný  a koná Duch Svätý, prehlbujúc jednotu celého Kristovho Tela. Birmovanie „užšie spája s Cirkvou“. (KC11) Nielen s miestnou Cirkvou, ale vďaka biskupovi spája birmovaného so Všeobecnou Cirkvou. Je prirodzenou vecou, že prijatie kandidáta do tohto spoločenstva sa koná skrze biskupa, ktorý stojí na jeho čele.

V prvých storočiach Cirkev udeľovala túto sviatosť dospelým aj deťom. Keď bola rozšírená sviatosť krstu detí, odporúčalo sa rodičom, aby čo najrýchlejšie prihlásili svoje deti biskupovi, aby im udelil sviatosť birmovania. Pod vplyvom teológov z XIII. storočia, ktorí tvrdili, že táto sviatosť je ako posilnenie v boji so zlom, a keďže deti nie sú ešte schopné zápasiť, bola táto sviatosť odložená na neskôr, t.j. tretí, siedmy a štrnásty rok života. Katechizmus „určuje ako orientačný bod na prijatie birmovania „vek usudzovania“, ale v nebezpečenstve smrti sa má deťom udeliť birmovanie, aj keď ešte nedosiahli vek usudzovania“. (KKC 1307)

Príprava na birmovanie má viesť kresťana k intímnejšiemu zjednoteniu s Kristom, k živšej dôvernosti s Duchom Svätým (...) a k prebudeniu vedomia príslušnosti ku Kristovej Cirkvi, a to tak k všeobecnej Cirkvi, ako aj k farskému spoločenstvu“.(KKC 1309) Birmovanec ma mať svojho svedka. Na začiatku túto úlohu plnili krstní rodičia. V VIII. a IX. storočí vystupuje samostatný svedok. Dnes sa odporúča, aby svedkami boli krstní rodičia, tým sa zdôrazňuje jednota sviatosti uvádzania.(por. KKC 1311)

Na prijatie birmovania je potrebný stav milosti. Birmovanec má pristúpiť k sviatosti pokánia, aby sa očistil vzhľadom na prijatie daru Ducha Svätého“ (KKC 1310), nezabúdajúc na intenzívnu modlitbu.

V latinskom obrade je riadnym vysluhovateľom birmovania biskup. Vo východných Cirkvách je vysluhovateľom birmovania kňaz, ktorý krstí, zvyčajne hneď udeľuje aj birmovanie. Robí to však svätou krizmou, ktorú posvätil biskup. V katechizme čítame, že hoci biskup môže v prípade potreby dať kňazom splnomocnenie vysluhovať birmovanie, má  ho udeľovať on sám, aby sa nezabudlo, že práve z tohto dôvodu slávenie birmovania bolo časovo oddelené od krstu“. (KKC 1313)

Zapamätajme si: Sviatosť birmovania sa „môže prijať iba raz“, a môže ju prijať ten „kto už bol pokrstený“.(kom KKC 269) „Prvotným vysluhovateľom sviatosti birmovania je biskup. Tak sa prejavuje spojenie birmovaného s Cirkvou v jej apoštolskom rozmere. Keď túto sviatosť udeľuje kňaz – ako sa to riadne stáva na Východe a v osobitných prípadoch na Západe – spojenie s biskupom a s Cirkvou vyjadruje kňaz, spolupracovník biskupa, a svätá krizma posvätená biskupom“. (kom KKC 270)