5. Vyhlásenie neplatnosti manželstva

Niekedy sa dozvieme, že sa niekto po uzavretí manželstva v kostole po určitom čase rozišiel s manželom/manželkou, nasledoval civilný rozvod, potom obdržali úspešný rozsudok cirkevného súdu a uzavreli nové cirkevné manželstvo. S prekvapením sa pýtame, ako je to možné? Predsa  cirkevné manželstvo je nerozlučiteľné. Mohol cirkevný súd zneplatniť sviatostné manželstvo?

Katechizmus dáva odpoveď používajúc pojmy známe  pre kanonický kódex: „platné manželstvo“ a „manželstvo neplatné“(KKC 1628-1629) Ak bolo manželstvo uzavreté a zachovali sa všetky predpoklady, ktoré sú nevyhnutné pre jeho platnosť, vtedy ho žiadna ľudská moc nie je schopná zrušiť. Jedine manželstvo, ktoré nebolo naplnené dobrovoľným a  prirodzeným spôsobom, teda manželským aktom, môže jedine vážny dôvod získať   pápežsky dišpenz, mocou ktorého takýto zväzok nebude existovať.

V súlade so zásadou nerozlučiteľnosti manželstva zjavenou Kristom a slávnostne ohlásenou Tridentským Koncilom je katolíckej Cirkvi cudzí pojem rozvodu a zneplatnenia manželstva, ktoré je známe statnému právu . Znamená to, že platne uzavreté kanonické manželstvo nielen  nie je možné zrušiť, ale nie je možné urobiť ho neplatným.

Kanonické právo podmieňuje platnosť kanonického  manželstva pomocou určitých požiadaviek, preto prijíma aj možnosť neplatného uzavretia manželstva. Toto je faktom vtedy, keď liturgické celebrovanie manželstva bolo vykonané správne, ale kvôli nesplneniu aspoň jedného z troch predpokladov, ktoré sú požadované pre platnosť manželstva, nebolo de facto nebolo uzavreté; inak povedané bolo uzavreté neplatne. V katechizme   sa hovorí, že v takom prípade „manželstvo nikdy nejestvovalo“(KKC 1629) Pojem neplatnosti manželstva, ako ho nachádzame v kanonickom práve, sa podstatne líši  od pojmu rozvodu.

Nik nemôže byť sudcom vo vlastne záležitosti, preto sa problém - dokázať neplatnosť manželstva -  odovzdáva objektívnej inštitúcii. Katechizmu, odvolávajúc sa na Kódex kanonického práva, hovorí: „Cirkev môže po preskúmaní prípadu kompetentným cirkevným súdom vyhlásiť „nulitu manželstva“, to značí vyhlásiť, že manželstvo nikdy nejestvovalo. V tomto prípade sa zmluvné strany môžu zosobášiť.“ (KKC 1629) Len cirkevný súd (diecézny v zložení troch sudcov) má právo rozoznať zistenie o neplatnosti manželstva. Rozsudok o platnosti alebo neplatnosti sviatosti môže patriť výlučne Cirkvi, ktorej Kristus zveril sviatosti vo všetkých aspektoch a rozmeroch.

Určité dôkladné súdne procedúry vo veciach zistenia neplatnosti manželstva smerujú k poznaniu objektívneho stavu, aký jestvoval vo chvíli uzavretia manželstva. Ak sa zistí, že všetky požiadavky k platnému uzavretiu manželstva boli v tom okamihu splnené, to znamená, manželstvo bolo platne uzavreté. Ak neboli splnené – vtedy  bolo manželstvo  uzavreté neplatne. Všetky okolnosti, ktoré vznikli po uzavretí manželstva, napríklad jedná  so strán prepadla závislosti, nemôžu zrušiť platnosť manželského zväzku. Rozsudok diecézneho súdu (prvá inštancia) na základe výpovedí strán, svedkov, dokumentov, hodnotení sudcov, ktorí vyhlasujú neplatnosť manželstva nie je právoplatným rozsudkom, vyžaduje teda potvrdenie cirkevného súdu vyššej inštancii.

Zapamätajme si: Ak pri uzavretí cirkevného manželstva neboli splnené predpoklady kanonického práva ohľadom platnosti manželstva, takéto manželstvo je neplatné, to znamená nikdy nejestvovalo. Vtedy kompetentný cirkevný súd používajúc predpísanú procedúru, môže vyhlásiť neplatnosť po preskúmaní všetkých dôkazov a okolností predstavených  zainteresovanou stranou.