2. Čo chce Boh povedať slovami: „Ja som Pán, tvoj Boh”?

Človek túži milovať a byť milovaným. Skúsenosť ľudskej lásky nás veľmi často mení a spôsobuje, že sme lepší, citlivejší a zodpovednejší. Túžba po láske sa netýka len našich najbližších ale predovšetkým Pána Boha. Boh si zamiloval človeka od počiatku jeho existencie, stvoril ho na svoj obraz a podobu. Túžil, aby sa človek tešil Jeho blízkosťou. Napriek neposlušnosti človeka, Boh ho naďalej miluje, lebo je verný svojej odvekej láske. Sv. Pavol v liste Timotejovi napísal: „Ak sme neverní, on ostáva verný, lebo seba samého zaprieť nemôže” (2Tim 2,13).

Stvoriteľ túži, aby človek slobodne odpovedal na Jeho lásku. Tento príkaz voči Bohu vyjadruje prvé prikázanie Dekalógu, ktoré sa začína slovami: „Ja som Pán, tvoj Boh”. Každý, kto vydáva svojím životom svedectvo o Bohu, má prijímať Jeho slová, úplne mu dôverovať a veriť. Prvé prikázanie obsahuje vieru, nádej a lásku ako náš spôsob odpovede na odvekú lásku Boha.

Prvé prikázanie vyžaduje od nás posilnenie a ochranu našej viery a zavrhnutie  všetkého, čo je s ňou v protiklade. Páchame hriech proti viere skrze dobrovoľné pochybovanie vtedy, keď ignorujeme to, čo Boh zjavil a čo nám Cirkev odporúča veriť. Vzďaľujeme sa od Boha skrze nedobrovoľné pochybovania. Je to vtedy, keď sme pochybujúci vo viere a žijeme v takých pochybnostiach. Hriech je nevera, lebo je ignorovaním zjavenej pravdy alebo jej dobrovoľným neprijatím. (por. KKC 2087-2089)

Človek, keď odpovedá na Božiu lásku, mal by si byť vedomý, že vlastnými silami nedokáže na Ňu naplno odpovedať. Má mať nádej, že Boh ho urobí schopným odovzdať mu Lásku. Často môžeme hovoriť o nesprávnom chápaní nádeje. Hriech proti nádeji páchame vtedy, keď prepadávame zúfalstvu, keď neočakávame od Boha spásu a pomoc, aby sme ju dosiahli. Takýmto spôsobom môžeme negovať dobrotu a spravodlivosť Stvoriteľa, ktorý je vždy verný svojim prisľúbeniam. Hriech môžeme páchať tiež prílišnou dôverou, keď zdôrazňujeme svoje schopnosti, keď dúfame, že sa môžeme spasiť bez Božej pomoci alebo sa spoliehame na odpustenie bez obrátenia a zásluh. (por. KKC 2090-2092)

Viera v lásku nás vyzýva k úprimnej a hlbokej láske voči Bohu. Proti láske môžeme hrešiť ľahostajnosťou, (keď zanedbávame alebo zavrhujeme Božiu lásku), nevďačnosťou, (keď zavrhujeme Božiu lásku a neodovzdávame ju), chladom (keď sme ľahostajní v láske k Bohu) duchovnou lenivosťou, zavrhnutím radosti, ktorá pochádza od Boha a nechuťou k Božiemu dobru. Nenávisť voči Bohu sa rodí z pýchy. Protiví sa Božej láske, protirečí jeho dobrote, snaží sa zlorečiť ako Tomu, kto odsudzuje hriech a určuje trest. (por. KKC 2093-2094)

• Milujem Boha nadovšetko? 
• Je mojou odpoveďou na Jeho lásku moja viera, nádej a láska? 
• Snažím sa dostatočne o rozvíjanie mojej viery v Boha? 
• Chápem správne nádej na jeho pomoc? 
• Nezavrhujem svojím konaním Jeho lásku a nezarmucujem Ho?

Zapamätajme si: Prvým prikázaním dekalógu je Božia láska nadovšetko. Boh túži, aby človek v slobode odpovedal na Jeho lásku. Najlepšou odpoveďou človeka je bezhraničná viera v Boha, nádej v spásonosnú moc Boha a láska k Nemu.