32. Klince

Bol raz jeden chlapec, ktorý mal veľmi ťažkú povahu. Bol prchký, zlostný, výbušný. Jedneho dňa mu dal otec sáčok s klincami so slovami, že vždy, keď sa na niekoho nahnevá, má zatĺcť do plota okolo ich dvora jeden klinec. Prvý deň zatĺkol chlapec 38 klincov. Postupom času pochopil, že je oveľa ľahšie kontrolovať svoj hnev ako zatĺkať klince. Po niekoľkých týždňoch povedal svojmu otcovi, že tento deň sa už na nikoho nenahneval. Otec sa usmial a povedal: “Odteraz každý deň, v ktorom sa na nikoho nenahneváš, jeden klinec z plota vytiahni.”Po nejakom čase chlapec otcovi oznámil, že vytiahol už všetky klince.Vtedy ho otec vzal za ruku, priviedol ho ku plotu a riekol mu: “Synček môj, to všetko je veľmi dobré, lenže, pozri sa: v plote sú samé diery. Drevo už nikdy nebude také ako predtým. Keď niekomu niečo povieš v hneve, spôsobíš mu rany podobné týmto dieram. A akokoľvek sa budeš ospravedlňovať, rany zostanú.”

A fyzická rana je rovnako závažná ako, tá ktorú zasadíme svojimi slovami. Priatelia sú skutočný poklad a je potrebné s nimi podľa toho zaobchádzať. Usmievajú sa na teba, sú ti oporou, počúvajú ťa a dodávajú ti odvahu. Ale hlavne majú pre teba vždy otvorené srdce.

Ľudské bytosti sú veľmi krehké a zraniteľné. Každá z nich by mala mať na sebe nálepku “Pri neopatrnom zaobchádzaní hrozí nebezpečenstvo poškodenia.”