4. Prvé prikázanie zakazuje povery a modloslužbu

Povery a modloslužba - zdá sa, že patria do minulosti. Súvisia so stredovekom, ktorý sa nesprávne pokladá za obdobie zaostalosti, temna. Naše obdobie chce byť opakom. Chce byť obdobím, v ktorom vládne múdrosť, pokrok v súlade s objektívnou skutočnosťou v prístupe k najdôležitejším veciam života a osudu človeka.

Čo je povera a modloslužba?

Modloslužba spočíva v zavrhnutí existencie jediného Boha, Stvoriteľa a Pána života. Viera v Boha je nahradená vierou v bôžikov, ktorí nejestvujú. Týmto bôžikom človek, ktorý vyznáva modloslužbu, vzdáva božskú úctu, verí v nich a pripisuje im vlastnosti opravdivého, jediného Boha. Druhý druh modloslužby je bližší ľudskému životu. Vyjadruje sa vzdávaním božskej úcty rôznym hodnotám spojených so životom človeka. Katechizmus katolíckej cirkvi k týmto hodnotám započítava: „moc, rozkoš, rasu, predkov, štát a peniaze” (KKC 2113). Tieto objektívne hodnoty, ktoré by mali slúžiť človeku, sú „zbožšťované”, vládnu v živote človeka ako najdôležitejšie hodnoty. Katechizmus k tejto skupine započítava aj satanizmus. Človek si ctí a uctieva satana namiesto Boha. Takéto uctievanie je modloslužbou.

Prvé prikázanie dekalógu zakazuje povery. „Povera je vybočenie z náboženského cítenia a úkonov, ktoré ono ukladá. Môže vplývať aj na kult, ktorý vzdávame pravému Bohu, napríklad keď sa pripisuje takmer magická dôležitosť určitým praktikám” (KKC 2111). Prejavom povier môžu byť: veštenie, mágia, čary, špiritizmus.

Modloslužba a povery majú svojich prívržencov. Modloslužba znamená predsa odchod od jediného Boha, Stvoriteľa a Pána života. Môžeme to nazvať ateizmom, ktorý je postavený na falošnej koncepcii ľudskej autonómie (Kom. KKC 445). Tiež agnosticizmus, ktorý tvrdí, že o Bohu nie je možné nič povedať, aj to je forma súčasnej modloslužby. Tieto postoje majú svoj prameň v určitých teóriách a filozofických systémoch, ktoré negujú jestvovanie Boha. Ich následkom je sústredenie sa celej ľudskej aktivity na súčasnosť, na hodnoty, ktorým je potrebné všetko podriadiť tak ako Bohu. Nie je odchádzanie od Boha a dávanie bôžikov na Jeho miesto súčasnou modloslužbou?

V našich zvykoch je tiež prítomná povera, keď sviatosti prijímame magicky, bez viery a duchovného zaangažovania sa, bez prijatia záväzkov, ktoré s nimi súvisia. Robia to rodičia, ktorí chcú pokrstiť dieťa, hoci sami sú ďaleko od viery a nie sú schopní po kresťansky ani dieťa vychovať. Povera je tiež presvedčenie, že sobáš nie je možné uzavrieť trinastého dňa v mesiaci, lebo sa nám stane nešťastie. 

• Nie je pre mňa bôžikom práca, peniaze alebo vlastná rozkoš? 
• Nepodlieham poverám, aj keď ich pokladám za zábavu? 

Zapamätajme si: Prvé prikázanie Dekalógu „zakazuje: modloslužbu, ktorá zbožšťuje to, čo nie je Bohom, teda stvorenie, moc, peniaze a aj satana; povera, ktorá je vybočením z náboženského kultu, ktorým vzdávame úctu pravému Bohu. Prejavuje sa v rôznych formách veštenia, mágii, čaroch a špiritizme.” (Kom. KKC 445)