94. Punčový špic

V cukrárni vo vitríne, kde bolo príjemne chladno, „sedeli“ si pekne vedľa seba koláčiky. Dobošky, veterníky, haboše, šľahačkové rezy i punčové špice. Už od rána na seba zazerali, že o ktorý z nich bude dnes najväčší záujem. Každý z nich totiž chcel byť najobľúbenejší.

V poslednej dobe je o všetky koláčiky iba taký bežný záujem, výnimkou je však punčový špic. O neho je záujem úplne najväčší. Má peknú farbu, zaujímavý tvar, jeho chuť je trochu sladká, trochu rumová. Jednoducho, toto je to, čo ľudia najviac chcú. Ostatné koláčiky boli smutné, že o nich je záujem oveľa menší, a preto sa rozhodli, že to nejako vyriešia. Zohnali si teda ružovú polevu a punčovú príchuť a všetci svorne do tejto zmesi naskákali. Po tomto „zákroku' si všetci znova sadli do vitríny. Doboška už nebola hnedá, ale ružová s punčovou príchuťou. Tak isto chutil a vyzeral aj haboš, veterník, aj šľahačkový rez. Nevedeli sa dočkať, ako teraz aj oni pôjdu na „dračku“, aký záujem o nich bude a aký úspech zožnú. Boli totiž presne takí, po akých dnes všetci túžia.

Hneď na ďalšie ráno prišla k vitríne pani, ktorá chcela dobošku, nie ružovú, ale ozajstnú, hnedú. Chlapec zas túžil po haboši, ale nie smiešnom, punčovom, ale po ozajstnej kocke plnej sladunkej peny. Tehotná dievčina si zas chcela splniť nočný sen o veterníku, lenže vysnívaný mala famózny karamelový a nie taký rumovo-ružový. Koláčiky boli síce „IN“, ale už neboli samy sebou, už neboli také, aké boli stvorené. Skočili preto naspäť do iného kúpeľa, kde sa každému z nich vrátila ich prirodzenosť. Uznali, že toto všetko robili preto, že punčovému špicu závideli a ich pýcha im kázala robiť zo seba to, čo nie sú, len aby sa ľuďom páčili. Posadali si preto pekne vedľa seba späť do vitríny a vedeli, že aj keď je o nich teraz záujem menší ako o špic, určite príde nejaká pani a poteší sa hnedej doboške, chlapec zatúži po ozajstnom haboši a tehotná sníva o karamelovom veterníku. Lebo na každý koláč raz niekto dostane chuť.

Možno sa aj ty sebe nezdáš dosť dobrý, dosť potrebný, nepáči sa ti tvoj „tvar“, tvoja veľkosť. Aj dnes si možno stretol ľudí, ktorí sú viac „IN“ ako ty. Sú možno mladší, šikovnejší, obľúbenejší a v krajšom „obale“ a ty by si chcel byť ako oni. PROSÍM ŤA!!! „Nepolej sa ružovou polevou s rumovou príchuťou.“ Nemeň sa kvôli tomu, že nejdeš „na dračku“. Nehraj sa na niekoho, kto vôbec nie si, len preto, aby si bol obľúbený. Aj tvoje miesto je vo „vitríne“' život, je vyhradené špeciálne pre teba. Si jedinečný presne preto, aký si, a keď sa budeš tváriť, budeš smiešny ako haboš v ružovej poleve.

Autor: Michaela Mihalikova Petrušová

PS: Je úplne jedno, za aký „koláč“ si sa narodil, aj teba niekto veľmi potrebuje a má „chuť“ presne na teba. Hlavné však je, aby si ty bol ochotný byť tu pre niekoho. Aj ten najlepší „koláč“, keď sa nedaruje druhému, je úplne zbytočný. Splesnivie vo vitríne a vyhodia ho. Slúž tým, že nasýtiš hladného! Slúž tým, že potešíš smutného! Slúž tým, že obdaríš núdzneho! A hlavne slúž vždy, všade a každému!

PS1: Buď pre všetkých ten najchutnejší koláčik z Božej pekárne! Zloženie koláčika z Božej pekárne: Odpustenie - Služba - Trpezlivosť - Pokora – Radosť. Koláčik je celý naplnený láskou!