BEAURAING (Belgicko, 1932)

Beauraing je malé mestečko v južnej francúzskej časti Belgicka a práve tu sa skupine detí zjavovala Preblahoslavená Panna Mária medzi novembrom 1932 a januárom 1933.

Päť detí boli z rodín Vosinových a Degeimbreových. Ani jedni neboli zvlášť presvedčení katolíci. Večer 29. novembra 1932, Fernande Voisinová, 15-ročné dievča, Andree Degeimbreová, 14-ročná a jej sestra Gilberte (9) s Albertom Vosisinom (11) išli z miestnej kláštornej školy na stretnutie s Albertovou sestrou Gilberte Voisinovou.

Gilberte zostala v škole

pri štúdiu do pol siedmej. Vstúpili do malej Lurdskej jaskynky pred železničným násypom, ktorý viedol  popri kláštornej záhrade. Zazvonili a zatiaľ čo čakali, Albert sa pozrel smerom k násypu nad jaskynkou a zvolal: „Pozrite! Preblahoslavená Panna, oblečená v bielom kráča po moste!“ Dievčatá sa pozreli a uvideli svetelnú postavu Panej oblečenej v bielom, kráčala vo vzduchu a nohy mala zahalené v obláčiku. Sestra, ktorá otvorila dvere, nič nevidela, ale akonáhle Gilberte Voisinová prišla ku dverám, tiež zbadala postavu v bielom.

Po niekoľko ďalších večerov deti vídavali Pannu Máriu pri strome hlohu vedľa jaskyne, ale za múrmi kláštorného pozemku. Kľačali na ulici a hľadeli cez železničné koľaje pred kláštornou bránou. Deti súčasne padali na kolená na dláždenej ulici a narážali na kamene silou, pri ktorej diváci zhíkli, no deti nikdy neutrpeli nijaké poranenie. Ľudia boli užasnutí krásnym zvukom detských hlasov, keď sa modlili.

Neskôr deti rozprávali, ako videli krásnu Paniu v bielom rúchu s rukami zopätými ako v modlitbe, s lúčmi svetla obklopujúcimi jej hlavu.

Dňa 2. decembra sa jej Albert opýtal, či je Nepoškvrnenou Pannou, na čo sa usmiala a prikývla hlavou. Ako odpoveď jednoducho povedala: „Buďte vždy dobrí.“

Vo štvrtok 8. decembra na sviatok Nepoškvrneného počatia sa zhromaždilo na tomto mieste už 15 000 ľudí a očakávali veľký zázrak, ale videli iba deti v extáze, necitlivé na plameň zápaliek pod ich rukami, pichanie špendlíkmi alebo svetlo namierené do ich očí. 

Miestny kňaz

páter Lambert a cirkevné orgány zaujali veľmi odmietavý a podozrievavý postoj voči udalostiam v Beauraingu a odmietali sa tým zaoberať. Miestny biskup nariadil svojim kňazom, aby na to miesto nechodili.

Zjavenia sa nevyskytovali každý večer, hoci sa deti zhromažďovali a modlili sa ruženec. Keď sa Mária zjavila, súčasne padli na kolená.

Dňa 28. decembra deti oznámili, že Mária povedala: „Moje posledné zjavenie sa uskutoční čoskoro.“

Na druhý deň Fernande videla Preblahoslavenú Pannu so zlatým Srdcom, obklopenom lúčmi a videli to aj dve deti dňa 30. decembra, keď Mária opakovala vetu: „Modlite sa, modlite sa mnoho,“ čo počula iba Fernande. V posledný deň roku 1932 všetky deti videli Máriino zlaté Srdce. 1. januára 1933 Mária prehovorila ku Gilberte Voisinovej a požiadala ju: „Modli sa stále“ s dôrazom na „stále“. Na ďalší deň povedala deťom, že 3. januára, keď malo byť posledné zjavenie, prehovorí ku každému z nich osobitne.

Veľmi veľký zástup ľudí

(do 35 000) sa zhromaždil v ten večer, keď  sa deti modlili ruženec. Po dvoch desiatkoch štyri z nich vykríkli a padli na kolená, a nechali Fernande, tú najstaršiu, v slzách, pretože ona nevidela nič. Mária prehovorila ku Gilberte a zverila jej to, čo sa považuje za hlavný prísľub Beauraingu: „Chcem obrátiť hriešnikov,“ a potom povedala: „Dovidenia.“ Andrei povedala: „Som Božia Matka, Kráľovná nebies. Modli sa neustále,“ a potom zmizla.

Fernande zostala kľačať, zatiaľ čo ostatné deti išli dnu na výsluch, keď tu zrazu ona a mnohí prítomní počuli hlasný zvuk ako hromobitie a videli ohnivú guľu na strome hlohu. Mária sa zjavila a opýtala sa Fernandy, či miluje jej Syna a ju. Keď Fernande odvetila, že áno, Máriina odpoveď znela: „Tak sa obetuj pre mňa.“

Potom Panna Mária zažiarila mimoriadnym jasom a roztvorila ramená, aby dievčatá mohli vidieť jej zlaté Srdce. Potom povedala „Dovidenia“ a zmizla.

Odpor voči Beauraingu

zmizol v čase, keď biskup menoval komisiu na vyšetrovanie zjavenia r. 1935 a jej práca pokračovala aj za jeho nástupcu.

Vo februári 1943 biskup Charue schválil verejnú úctu k Panne Márii v Beauraingu, ale až v júli 1949 po druhej svetovej vojne, bola svätyňa oficiálne uznaná a vydali dva dôležité dokumenty. Prvý vyhlásil mnohé vyliečenia na tomto mieste za zázraky.

Druhý dokument bol list kléru, v ktorom biskup napísal:

„Vo všetkej vážnosti potvrdzujeme, že Kráľovná nebies sa zjavila deťom V Beauraingu v zime 1932-33, aby nám najmä ukázala vo svojom materinskom Srdci naliehavú výzvu k modlitbám a prísľub jej mocného príhovoru za obrátenie hriešnikov.“