Štyri mariánske dogmy
Panna Mária Bohorodička
Dogma o Márii ako Bohorodičke (Božej Matke) bola schválená na Efezskom koncile v roku 431, ale tieto výrazy sa na označenie Márie používali už skôr (napríklad v modlitbe Pod tvoju ochranu).
Podľa definície prijatej týmto koncilom „Mária sa stala Bohorodičkou nie preto, že by prirodzenosť Slova a jeho božstvo bolo prijalo začiatok svojho pôvodu zo svätej Panny, ale preto, že si z nej vzalo sväté telo obdarené rozumovou dušou, s ktorým je Božie Slovo hypostaticky zjednotené, a preto sa hovorí, že sa narodilo podľa tela“ (KKC 466).
Treba spomenúť, že vyhlásenie tejto dogmy úzko súvisí s uznaním božstva Ježiša Krista.
Večná panna
Dogma o trvalom panenstve Márie znamená, že Mária bola počas celého života pannou (KKC 510). Mária zostala „pannou pri počatí [svojho Syna], pannou pri pôrode, pannou, keď ho nosila, pannou, keď ho porodila, pannou vždy“: celou svojou bytosťou je „služobnica Pána“ (Lk 1,38).
Táto dogma sa ustálila až v 4. storočí a bola vyhlásená na Lateránskom koncile v roku 649.
Nepoškvrnene počatá
Podľa dogmy o nepoškvrnenom počatí, ktorú vyhlásil pápež Pius IX. v roku 1854, „preblahoslavená Panna Mária bola v prvej chvíli svojho počatia osobitnou milosťou a výsadou všemohúceho Boha, vzhľadom na zásluhy Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského pokolenia, uchránená nedotknutá od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu“ (KKC 491).
Treba zdôrazniť, že je nesporné, že Ježiš bol počatý bez hriechu, ale táto dogma sa netýka počatia Ježiša, ale Márie. Podľa tejto dogmy teda nielen Ježiš, ale aj Mária – ako jediný človek – bola počatá bez hriechu a ani počas svojho života nezhrešila.
Vzatá do neba
Dogmu o nanebovzatí Márie vyhlásil pápež Pius XII. v roku 1950. Podľa tejto dogmy bola „nepoškvrnená Panna – uchránená nedotknutá od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu – po skončení pozemského života vzatá s telom i dušou do nebeskej slávy a Pán ju povýšil za Kráľovnú vesmíru, aby sa tak plnšie pripodobnila svojmu Synovi, Pánovi pánov a víťazovi nad hriechom a smrťou.“ (KKC 966)