Je to baroková jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria. Za ním sa nachádza baroková veža. Priestory vo vnútri sú zaklenuté krížovými klenbami. Baroková fasáda s polkruhovo zakončenými oknami a výklenkami pre plastiky je členená lizénovým rámom. Pôvodný interiér tvorili oltáre svätej Heleny, svätého Petra apoštola a cenné rezbárske zariadenie. Oltáre boli rokokové s rokokovými svietnikmi z polovice 18. storočia.

Dve kazateľnice a organ boli tiež rokokové z polovice 18. storočia. K interiéru patrili aj sochy svätého Jozefa a svätého Jána Nepomuckého, pochádzajúce z 2. polovice 18. storočia.


V roku 1728 dal gróf Peter Szapáry, ktorý bol pánom hradu od roku 1714 do 1777, vybudovať kaplnku svätej Heleny. Kaplnka sa stavala na holom kopci nad mestom vo výške 391 metrov nad morom. Vysvätil ju miestny farár Martin Valessi. 

Za kaplnkou v maličkom domčeku žili pustovníci, ktorí sa živili milodarmi veriacich. Cisár Jozef II. v roku 1782 ich pustovnícky rád svojím patentom zrušil. Ale to neodradilo veriacich a v kaplnke sa konali bohoslužby ďalej. Veriaci prichádzali na ne spoločne v procesii. 

V roku 1831 zasiahol Považskú Bystricu ťažký úder - cholera. Táto epidémia si za 40 dní vyžiadala 175 obetí. V kaplnke sa slúžili bohoslužby za odvrátenie cholery. Na deň povýšenia svätého kríža, teda 14. septembra, v roku 1831 epidémia cholery natrvalo utíchla. Na pamiatku tejto udalosti a ako poďakovanie Bohu za ochranu sa v kaplnke svätej Heleny každoročne 14. septembra slúžila ďakovná bohoslužba. 

V roku 1932 sa konala oprava kaplnky. Vtedy dostala kaplnka novú strechu, bola vymaľovaná a taktiež sa tu previedli úpravy interiéru. Počas 2. svetovej vojny boli z kaplnky zhabané 2 zvony z roku 1773. Jeden z nich do veže kaplnky daroval gróf Peter Szapáry. 

V roku 1943 správa obce Považská Bystrica udelila kaplnke na základe žiadosti farského úradu podporu vo výške 20 000 korún. Tieto peniaze boli určené na obnovenie a zachovanie umelecky cenných predmetov a prác na oltári a kazateľnici. Správa obce túto podporu odôvodnila, že sa jedná o značné umelecké hodnoty, ktoré je potrebné zachovať pre budúce pokolenie. 

Po 2. svetovej vojne boli predstavitelia mesta iného názoru. Keď sa po roku 1948 začali likvidovať cirkevné objekty, kaplnka svätej Heleny sa dostala do žalostného stavu. Likvidátori najskôr vylomili dvere, poškodili obrazy, zničili plastiky a postupne celú výzdobu. Podarilo sa našťastie zachrániť aspoň tie plastiky, ktoré sú umiestnené nad oltárom. 

V roku 1977 sa konala v meste Medzinárodná šesťdňová motocyklová súťaž. Pretože sa očakávala účasť zahraničných hosťov, správa mesta Považská Bystrica dala kaplnku opraviť, najmä jej vonkajší vzhľad. Krátko po súťaži miestni vandali kaplnku opäť poškodili. 

Situácia sa veľmi zmenila po roku 1989. Cirkev už mohla rozhodovať o svojich objektoch, a preto jedným z prvých krokov bola generálna obnova kaplnky. Opravné práce sa začali 23. apríla 1991. Vďaka výdatnej pomoci obyvateľov mesta, Považského Podhradia a poľských misionárov Matky Božej lasaletskej bola kaplnka opravená už v auguste toho roku. Kaplnku vysvätil generálny vikár a pomocný biskup pre nitriansku diecézu Mons. František Rábek. Od 25. augusta sa v kaplnke svätej Heleny konajú pravidelné bohoslužby.

Baroková kaplnka má romantickú polohu na kopci a je obkolesená lipami, z ktorých jedna má viac ako 250 rokov.

Použitá literatúra:

• Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody,
• Súpis pamiatok na Slovensku, zväzok druhý, K - P,
• Turisticko-informačný sprievodca Považskou Bystricou a okolím,
• PhDr. Pavol Jurčík: Z histórie Považskej Bystrice,
• informácie od misionárov Matky Božej Lasaletskej.