Kostol Panny Márie Lasaletskej


OBETNÝ STÔL

Materiál

Obetný stôl je vybudovaný z prírodného kameňa (mramoru) tak, aby spĺňal požiadavky vyplývajúce z obnovenej liturgie. Je symbolom Krista, ktorý je uholným kameňom svojej Cirkvi. Plní súčasne úlohu obetného stola i stola veľkonočnej hostiny. Na ňom sa neprestajne mysticky sprítomňuje obeta kríža, až kým Kristus nepríde v sláve. Preto v blízkosti oltára je umiestnený kríž s trpiacim Kristom.

V Petrovom liste čítame: „Pristupujte k Nemu, živému kameňu, ľuďmi zavrhnutému, ale Bohom vyvolenému a vzácnemu, a aj vy sami ako živé kamene budujte sa na duchovný dom, sväté kňazstvo, aby ste prinášali duchovné obete príjemné Bohu skrze Ježiša Krista. Veď stojí v Písme: Ajhľa, kladiem na Sione uholný kameň, vyvolený, vzácny, a kto verí v Neho, nebude zahanbený.“ (1Pt 2, 4-6)

Nový obetný stôl má pôdorys štvorca so stranami dĺžky 140 cm a symbolizuje štyri svetové strany, nakoľko po nasýtení sa z jedného stola nás Ježiš posiela: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.“ (Mk 16,15)

  

Relikvia sv. Jána Pavla II.

Do stredu obetného stola bola počas slávnostného požehnania oltára vložená relikvia sv. Jána Pavla II. Jedná sa o relikviu prvého stupňa, teda o priamy pozostatok svätca, ktorú pre náš kostol venoval ľvovský arcibiskup Mons. Mieczyslaw Mokrzycki. V relikviári sa nachádzajú vlasy pápeža (ex capillis).

Umiestňovanie relikvií do oltára má krásny symbolický význam v tom, že na oltári je ten, ktorý trpel za všetkých, a pod oltárom sú tí, ktorých svojím utrpením vykúpil. Táto skutočnosť vyplýva aj z videnia sv. apoštola Jána: „Videl som pod oltárom duše zabitých pre slovo Božie a pre svedectvo, ktoré mali. (Zjv 6,9) Všetci svätí sú právom nazývaní Kristovými svedkami, zvlášť silné je však ich svedectvo potvrdené krvou, čo v plnosti vyjadrujú ostatky mučeníkov vložené do oltára.

Nápis

Na zadnej strane obetného stola je vyrytý nápis: HANC ECCLESIAM BEATAE MARIAE VIRGINIS DE LA SALETTE IN OPPIDO POVAZSKA BYSTRICA ET ISTAM MENSAM ALTARIS SOLLEMNITER DEDICAVIT DIE XIV OCTOBRIS AD MMXVIII + THOMAS GALIS, čo v preklade znamená: TENTO CHRÁM BLAHOSLAVENEJ PANNY MÁRIE LASALETSKEJ V MESTEČKU POVAŽSKÁ BYSTRICA A V ŇOM STÔL OLTÁRA SLÁVNOSTNE KONSEKROVAL DŇA 14. OKTÓBRA 2018 + TOMÁŠ GALIS.

Päť chlebov a dve ryby

Na bočných stranách obetného stola sú na paneloch zobrazené ilustrácie, predstavujúce päť chlebov a dve ryby, ako pripomienka na veľmi známu evanjeliovú príhodu o zázračnom nasýtení veľkého zástupu ľudí: „Keď to Ježiš počul, odobral sa odtiaľ loďkou na pusté miesto do samoty. Ale zástupy sa o tom dopočuli a pešo išli z miest za ním. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých. A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo.“ Ale Ježiš im povedal: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!“ Oni mu vraveli: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby.“ On povedal: „Prineste mi ich sem!“ Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov, okrem žien a detí.“ (Mt 14, 13-21)

Päť chlebov podľa sv. Augustína symbolizuje aj päť kníh Zákona, dve ryby zas Krista, ktorý dokonale uskutočňuje dvojité prikázanie Zákona, lásku k Otcovi a lásku k bratom. Keď si človek necháva veci iba pre seba, bude vždy hladný, keď ich premení na dar, nasýtia všetkých.

SVÄTOSTÁNOK

Pelikán

Svätostánok zdôrazňuje a znázorňuje pravdu, že Kristus je v Najsvätejšej sviatosti skutočne prítomný. Na bohato zlato zdobených dverách je umiestnený panel s ilustráciou pelikána s troma mláďatami.

Tento exotický vták nie je medzi kresťanskými symbolmi častým zjavom. Traduje sa, že pelikán v prípade núdze o potravu, kedy nemá, čím by nakŕmil svoje mláďatá, svojim zobákom rozkole vlastnú hruď a potom mláďatá kŕmi krvou a mäsom z tejto rany. Vďaka tomu sa stal symbolom sebaobetovania a utrpenia pre dobro iných, čiže v prenesenom slova zmysle symbolom Krista, ktorý trpel a zomrel za všetkých hriešnikov. „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ (Jn 6, 51)

Na vnútorných dvierkach svätostánok je zobrazená tvár Krista, pretože keď prijímame jeho Telo vo svätom prijímaní, stretávame sa tvárou v tvár so samotným Ježišom.

AMBONA

Anjel vzkriesenia

Polkruhovitý tvar symbolizuje odvalený kameň Kristovho hrobu. Odtiaľto sa v Božom slove neustále ohlasuje najradostnejšia správa v dejinách ľudstva, že Kristus svojím zmŕtvychvstaním premohol smrť.

Lektor alebo kňaz, ktorý na ňom stojí, symbolizuje samotného anjela vzkriesenia ohlasujúceho túto radostnú zvesť o Kristovom vzkriesení. Bol to totiž anjel, ktorý ako prvý ohlásil slávne zmŕtvychvstanie: „Keď sa pominula sobota, na úsvite prvého dňa v týždni prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. Vtom nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil Pánov anjel, pristúpil, odvalil kameň a sadol si naň. Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh. Strážnici strnuli od strachu z neho a ostali ako mŕtvi. Anjel sa prihovoril ženám: „Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal. A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom: »Vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte.« Hľa, povedal som vám to.“ (Mt 28, 1-7)

Anjel zároveň svojou rukou ukazuje smerom na oltár, ktorý v symbolickom vyjadrení predstavuje prázdny hrob a na maľbe je zastúpený čiernou škvrnou.

Tri strieborné štvorce pod anjelom vzkriesenia symbolizujú skutočnosť, že Ježiš vstal z hrobu práve na tretí deň. „Zborte tento chrám a za tri dni ho znovu postavím.“ (Jn 2, 13-22)