| Cirkev vo svete |
Dňa 13. marca 2013 sa stal po piatej voľbe o 19:06 stredoeurópskeho času novou hlavou rímskokatolíckej Cirkvi Jorge Mario Bergoglio, ktorý prijal meno František.
 |
Je to prvý pápež pochádzajúci z amerického kontinentu a taktiež prvý pápež zo Spoločnosti Ježišovej (jezuiti). Za kňaza bol vysvätený roku 1969. 21. februára 2001 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za kardinála. Kardinál Bergoglio sa stal známy pre osobné pokory, dogmatický konzervativizmus a záväzok k sociálnej spravodlivosti. Jeho jednoduchý štýl prispel k jeho povesti pokory. Ovláda niekoľko jazykov, okrem rodnej španielčiny tiež latinčinu, taliančinu a nemčinu. Motto: Miserando atque eligendo (slov. Pokorný, ale zvolený) |
|
| Kardinálsky zbor |
Kardináli pomáhajú pápežovi aj pri vedení cirkvi. Časť z nich pôsobí v svetových metropolách ako miestni arcibiskupi, ďalší majú popredné pozície v rímskej kúrii, čo je komplex inštitúcií zodpovedných za jednotlivé oblasti života cirkvi.
Dejiny kardinálskeho zboru siahajú až do prvého tisícročia cirkvi. „Zhruba od 4. storočia pápež zveroval okruhu kňazov, ktorí ho obklopovali, osobitné liturgické, administratívne či diplomatické úlohy. Od 7. storočia sa títo kňazi nazývali cardinales a boli úzko spojení so všeobecnou cirkevnou správou," hovorí cirkevný historik Peter Olexák. Výsada voliť pápeža patrí výhradne kardinálom až od roku 1059.
| Štruktúra štátneho sekretariátu |
| Kongregácie katolíckej Cirkvi |
Kongregácia pre náuku viery (Congregatio pro Doctrina Fidei) |
|
 |
Vedenie: Gerhard Ludwig MULLER (* 1947, Mainz - Nemecko) regensburský biskup
motto: Dominus Jesus |
| Táto kongregácia je považovaná za najdôležitejšiu. Prefektom tejto kongregácie – z titulu svojej funkcie – bol až do roku 1988 dokonca samotný pápež, aj keď v praxi na priame riadenie Kongregácie pre náuku viery zostával pápežovi iba málokedy čas. Kardinál, ktorý Kongregáciu pre náuku viery v prípade pápežovej zaneprázdnenosti namiesto pápeža fakticky skutočne riadil mal iba titul tajomníka či sekretára a neskôr od roku 1965 mal titul proprefekta. Priorita dávaná problematike náuky viery a postavenia pápeža v pozícii prefekta Kongregácie pre náuku viery vychádzala z tradičnej predstavy postavenia pápeža, ako nástupcu apoštola svätého Petra, ktorý podľa príkazu nášho Pána Ježiša Krista má “utvrdzovať svojich bratov vo viere” (LK 22, 32). Dôležitý je v tomto kontextu výraz “utvrdzovať”, pretože úlohou pápeža je byť strážcom viery a jej neporušenosti. A ako ukazujú celé dvojtisícročné dejiny pápežstva, pápeži sa osobne síce iba relatívne málokedy aktívne podieľali na vytváraní náuky a teológie, avšak ale zato vždy svojou autoritou pápeži potvrdzovali alebo odmietali tie výsledky, ku ktorým v oblasti viery dospeli teológovia či iní kresťanskí intelektuáli. Kongregácia pre náuku viery je zo všetkých úradov pápežskej rímskej kurie úradom najmenej “politickým”, pretože pri definovaní učenia viery a morálky neberie Svätý stolec zásadovo prakticky žiadne ohľady na názory politikov a ich novinárov propagujúcich homosexualitu, feminizmus, svätenie žien za kňazov, zrušenie celibátu a iné podobné zvrhlosti. Do základných princípov si síce Svätý stolec zo strany politikov a masmédií príliš nenechá hovoriť ani v tých oblastiach, ktoré sa netýkajú viery a morálky, ale v týchto ostatných oblastiach je Svätý stolec predsa len čiastočne brať v úvahu politickú oportunitu prijatých rozhodnutí. Ako názorný príklad tejto čiastočnej politickej oportunity (prípadne pružnosti?) Svätého stolca je napríklad ochota diskutovať zo “svetskými autoritami” o vymenovaní biskupov a s ohľadom na ich názor, vymenovať za biskupa aj takého kandidáta, ktorý vyhovuje katolíckej cirkvi menej než iný kandidát, ak aj tento “horší” kandidát na biskupa tiež splňuje predpoklady plniť úlohy katolíckeho biskupa. Iným príkladom môže byť určitý oportunistický ohľad na to, aký ohlas u masmédií bude mať priznanie “pocty oltára” určitej historickej osobnosti, a v závislosti na tom urýchliť či spomaliť chod procesu jej beatifikácie či kanonizácie, ak sú ináč splnené kritéria pozitívneho výsledku procesu atď. | |
Kongregácia pre východné Cirkvi (Congregatio pro Ecclesii Orientalibus) |
|
 |
Vedenie: Leonardo SANDRI (* 1943, Buenos Aires - Argentína) kardinál, prefekt
motto: Ille fidelis |
| Význam Kongregácie pre východné cirkvi najmä v dnešnej modernej dobe spočíva v pozornosti, ktorú katolícka cirkev venuje vzrastu dôležitosti a významu tých častí katolíckej cirkvi, ktoré z hľadiska svojej liturgie a obradov nenáležia do liturgickej oblasti západného, latinského rímskokatolíckeho rítu. Takým najzaujímavejším prípadom je asi prípad istej oblasti Indie, kam až sa dostal už v prvom storočí po Kristovi apoštol svätý Tomáš, ktorému sa podarilo založiť tam niekoľko desiatok kresťanských obcí. Svätý stolec až do novoveku nemal o ich existencii ani tušenia, a práve tak i títo indickí kresťania netušili nič o Európe a ostatnom svete, a ich liturgia a obrady v dôsledku tohoto svojho izolovaného vývoja je úplne iná než klasická rímskokatolícka liturgia a obrady podľa nášho latinského rítu. Až v novoveku, kedy prišli do Indie prví anglickí kolonizátori, s údivom zistili, že v tejto krajine žijú aj nejakí kresťania. Prevažná väčšina týchto indických kresťanov, ktorí sú potomkovia apoštolskej misie apoštola svätého Tomáša z prvého storočia po Kristovi potom postupne vstúpila do našej katolíckej cirkvi. Pre tento vstup do katolíckej cirkvi bolo síce nevyhnutné stotožniť sa s učením viery a morálky katolíckej cirkvi, ako aj v otázkach organizačných a personálnych akceptovať osobu pápeža, ako najvyššiu hlavu cirkvi. Na druhej strane však ale katolícka cirkev plne rešpektuje ich vlastnú zvláštnu liturgiu a obrady, ktoré v prakticky nezmenenej podobe zostali dodnes. A úplne rovnako je tomu tak aj s inými podobnými orientálnymi či východnými cirkvami – pochádzajúcimi najmä z rôznych častí Ázie a Afriky. V prípade nás Čechoslovákov sú asi najznámejšími gréckokatolícky veriaci, ktorí sú potomkami niekdajších pravoslávnych veriacich, ktorých predkovia sa vrátili do katolíckej cirkvi. Dodnes ich liturgia a obrady sú v podstate úplne rovnaké ako u pravoslávnej cirkvi. Kongregácia pre východné cirkvi vo svojich rukách z väčšej či menšej časti sústreďuje tie kompetencie, ktoré sú pre oblasť latinskej cirkvi rozdelené medzi viacero kuriálnych úradov. Najmä v súčasnosti sa Kongregácia pre východné cirkvi fakticky stala skôr hovorcom východných kresťanov v Ríme než vykonávateľkou vlády Ríma nad východom, a toto postavenie jej tiež dáva väčšie šance pri plnení úloh viesť ekumenický dialóg s ortodoxnými cirkvami. | |
Kongregácia pre biskupov (Congregatio pro Episcopis) |
|
 |
Vedenie: Marc QUELLET (* 1944, Quebec - Kanada) kardinál, prefekt
motto: Ut unut sint |
| Táto kongregácia sa zaoberá otázkami spojenými s problematikou menovania nových biskupov. Ďalej do oblasti činnosti Kongregácie pre biskupov spadajú otázky zriaďovania nových diecéz, zlučovania či rozdeľovania existujúcich diecéz, zmeny charakteru jednotlivých teritoriálne – správnych jednotiek ako napríklad povyšovanie apoštolských administratúr na biskupstvá, biskupstvá na metropolitné arcibiskupstvá, ale tiež aj odňatie tohoto postavenia či tejto funkcie a najmä tiež riešenia problémov rozhraničovania či zmeny rozhraničenia týchto vyššie spomínaných jednotlivých teritoriálne – správnych jednotiek; v tejto súvislosti by som napríklad zmienil tú skutočnosť, aký veľký politický význam pre prvú Československú republiku v medziobdobí medzi dvoma svetovými vojnami mala ochota Vatikánu vyjsť v ústrety prianiu Československej republiky i prianiu prakticky všetkých Československých, českých i slovenských politických strán naprieč politickým spektrom, a novým rozhraničením diecéz na južnom Slovensku uviesť administratívne hranice jednotlivých diecéz do súladu s Československo – Maďarskou štátnou hranicou. Kongregácia pre biskupov organizuje tiež aj styk medzi biskupmi a pápežom, a to najmä návštevy “ad limina apostolorum” tj. k prahom apoštolov (svätého Petra a svätého Pavla), kedy v rámci tejto pravidelnej návštevy raz za päť rokov pravidelne prichádza do Ríma zbor všetkých biskupov určitého teritória (väčšinou sa pod týmto pojmom “teritórium” myslí nejaký štát) za účelom vzájomných porád a konzultácií, najmä však ale preto, aby pápežovi a jeho pápežskej rímskej kúrii poskytli všetky informácie, ktoré sú pre potreby najvyššieho vedenia katolíckej cirkvi mimoriadne dôležité (a ktoré sú riadne zaprotokolované), a o ktorých sa v priebehu svojho päťročného pôsobenia vo funkciách biskupov príslušného teritória (štátu) dozvedeli. Obsah týchto pravidelných porád a konzultácií zboru všetkých biskupov určitého teritória (štátu) s pápežom “ad limina apostolorum” je zásadne vždy tajný, a ja keďže nie som ani kardinál, ani arcibiskup a ani žiadny biskup, tak mi o obsahu týchto rozhovorov nie je absolútne nič bližšieho známe. Vo všeobecnej rovine je známe iba toľko, že tieto pravidelné porady a konzultácie zboru všetkých biskupov určitého teritória (štátu) s pápežom majú ráz a účel najmä náboženský, aj keď je len prirodzené, že v rámci týchto porád a konzultácií kolégia biskupov určitého teritória (štátu) s pápežom “ad limina apostolorum” okrem čisto náboženských vecí, určite informujú pápeža i o pre katolícku cirkev politicky dôležitých a nie príliš známych skutočnostiach, ba možno občas svojím spôsobom aj tajných politických záležitostiach týkajúcich sa teritória či krajiny ich pôsobenia, a radia sa vzájomne s pápežom i o kľúčových politických otázkach a problémov. | |
Kongregácia pre kauzy svätých (Congregatio de Causis Sanctorum) |
|
 |
Vedenie: Angelo AMATO (* 1938, Molfetta - Taliansko) kardinál, prefekt
motto: Sufficit gratia mea |
| Táto kongregácia zaisťuje poriadok vo sfére kanonizácií a beatifikácií, tj. proces na konci ktorého dôjde alebo nedôjde k vyhláseniu určitej zomrelej osoby za svätú či blahoslavenú. | |
| Kongregácia pre evanjelizáciu národov (Congregatio pro Gentium Evangelizatione) | |
 |
Vedenie: Fernando FILONI (* 1946, Manduria - Taliansko) kardinál, prefekt
motto: Lumen Gentium Christus |
| Táto kongregácia má na starosti katolícke misie a katolíckych misionárov; respektíve misijnú činnosť za účelom šírenia katolíckej viery, a to najmä v zaostalých a málo dostupných oblastiach Afriky, Ázie, Austrálie, či respektíve skôr Oceánie, čo je súbor väčších či menších ostrovom pričleňovaných zemepisne k austrálskemu kontinentu. A s touto pozornosťou misijným oblastiam súvisí aj starostlivosť katolíckej cirkvi, s ktorou sa stará o “nových” kresťanov, v tých oblastiach, kde miestni domorodí obyvatelia katolícku vieru iba nedávno prijali, či majú prijať. Katolícka cirkev už tradične pripisuje misiám mimoriadne veľkú dôležitosť. | |
| Kongregácia pre katolícku výchovu, semináre a vzdelávacie zariadenia (Congregatio de Institutione Catholica, de Seminaris atque Studiorum Institutis) | |
 |
Vedenie: Giuseppe VERSALDI (* 1943, Vercelli - Taliansko) kardinál, prefekt
motto: Christi Minister |
| Táto kongregácia svoju pozornosť venuje celkovému, globálnemu pôsobeniu katolíckych škôl počnúc od katolíckych univerzít a seminárov až po katolícke, cirkevné základné školy. Kongregácia pre katolícku výchovu, semináre a vzdelávacie zariadenia bdie nad tým, aby pri vyučovaní bola zachovávaná integrita katolíckej viery a pomáha miestnym biskupom, prípade rehoľným predstaveným pri zriaďovaní a udržovaní týchto katolíckych škôl, stanovuje pravidlá ich chodu, ale ináč sa do konkrétnej náplni ich činnosti zásadne nemieša. | |
| Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života (Congregatio de Cultu Divino et Disciplina Sacramentorum) | |
 |
Vedenie: João BRÁZ DE AVIZ (* 1947, Mafra - Brazília) arcibiskup, prefekt
motto: Omnes Unum Sint |
| Táto kongregácia sa zásadne nemieša do vnútorných záležitostí riadenia jednotlivých rádov, rehôľ či kongregácií, ktoré sú vo výlučnej kompetencii ich vlastných rehoľných predstavených, ale iba potvrdzuje ich štatúty a prípadne určuje pravidlá, ktorými sa má riadiť život a činnosť ich členov. | |
| Kongregácia pre klérus (Congregatio pro Clericis) | |
 |
Vedenie: Beniamino STELLA (* 1941, Taliansko) kardinál, prefekt
motto: |
|
Táto kongregácia sa zásadne nemieša do vnútorných záležitostí diecéz rešpektujúc práva biskupov a biskupských konferencií pri ich riadení, avšak stanovuje pravidlá života, disciplíny, práv a povinností kňažstva, kontrolu stanov kňazských organizácií atď. |
|
| Pápežské rady |
 |
TIP: Odporúčame Vám knihu Konkláve (Zachej.sk) |
 |