V septembri 1946 cestovala vlakom z Kalkaty do Darjeelingu. Na tejto ceste sa pocítila silné volanie k práci medzi tými najúbohejšími. Aj keď ju jej predstavené sprvu nechápali, nevzdala sa myšlienky začať „dielo práce spásy a posvätenia tých najúbohejších z úbohých“. Schválenie svojej kongregácie pre kalkatskú arcidiecézu dostala 7.októbra 1950. V priebehu 15 rokov sa rozšírila práca sestier v Kalkate i v celej Indii. Sestry sa venovali všetkým, ktorých našli na uliciach zomierať od hladu alebo od chorôb. Venovali sa starcom, o ktorých sa nemal kto postarať. Takisto svoju pozornosť zameriavali na deti, ktoré boli často vydané na milosť a nemilosť ulice. Napriek všetkým problémom, ktoré mala Matka Tereza s úradníkmi alebo aj so samotnými občanmi mesta, jej dielo si postupne získavalo úctu a rešpekt. 1.februára 1965 pápež Pavol VI. povýšil kongregáciu na kongregáciu pápežského práva. Prvý dom mimo Indie bol založený v roku 1965 vo Venezuele v Cocorote. Prvý dom v Európe vznikol v Ríme a v Afrike v Tabore v Tanzánii v roku 1968. Kongregácia naďalej stúpala v počte sestier, aj v počte domov. Misionárky lásky sa dostali prakticky do celého sveta. Všade ponúkali pomoc tým najúbohejším – ľuďom bez domova, žobrákom, chorým. V roku 1979 Matka Tereza dostala Nobelovu cenu mieru. V tom istom roku sa podarilo misionárkam Matky Terezy preniknúť dokonca aj do komunistických krajín – do Záhrebu v Chorvátsku. O rok neskôr otvorili dom vo východnom Berlíne. Neskôr sa to podarilo takmer vo všetkých komunistických krajinách vrátane 15 domov v Sovietskom zväze. No nikdy sa to nepodarilo v Číne. Na Štedrý deň roku 1985 otvorila „Dar lásky“ v New Yorku. Bol to prvý dom pre ľudí chorých na AIDS. Koncom 80-tych rokov Matka Tereza dostala zdravotné problémy. Napriek tomu cestovala po celom svete, aby pomohla pri otváraní nových domov, pri formácii noviciek a stále aj pri ošetrovaní chorých. V roku 1997 mala kongregácia okolo 4000 členiek a takmer 600 domov v 123 krajinách sveta.

V júli 1997 sa Matka Tereza veľmi slabá a chorá vrátila z cesty po Ríme, New Yorku a Washingtone domov do Kalkaty. Dva mesiace nato podľahla chorobe. Zomrela 5.septembra 1997 v materskom dome v Kalkate. Jej telo preniesli do chrámu sv. Tomáša, ktorý bol pri konvente loretských sestier, kam vstúpila pred 69 rokmi. Státisíce ľudí prišlo, aby jej vzdali úctu. Jej pohreb bol veľkolepý, zúčastnili sa na ňom najvyšší štátni predstavitelia viacerých štátov.