Dnes sa stretneme so svätou, ktorú všetci veľmi dobre poznajú. Niektorí svätí sú známi viac iní sú známi len tam kde sa narodili alebo  pracovali. Ale sú aj takí svätí, ktorých poznajú ľudia  na celom svete. K nim  patrí  bl. Matka Tereza z ... no práve, odkiaľ? Áno, Matka Tereza  pracovala v Indii, v meste Kalkata medzi bezdomovcami a malomocnými, čiže starala sa o ľudí ku ktorým sa nikto nechcel ani priblížiť. Prv než tam vycestovala bývala v bývalej  Juhoslávii. Narodila sa v albánskej rodine ako Ágnes čiže Anežka. Keď mala 18 rokov  vstúpila do rehole loretániek a prijala meno Tereza.

Keď v bývalej Juhoslávii vypukla vojna Matka Tereza sa dozvedela, že na druhej strane frontovej línie veľká skupina detí je v nebezpečenstve. Rozhodla sa ísť za veliteľom vojska a prosila ho, aby dovolil  odviesť deti do kláštora. Vypočujte si čo povedal veliteľ:

Príbeh:

„Matka Tereza, či ste ohlúpli? Veď je vojna. Načo sa tam pchať?“ odvrkol netrpezlivý veliteľ.  „Ale tam sú predsa deti“ Vzoprela sa Matka Tereza.

Nad mestom krúžili lietadlá, bomby zabíjali nevinných ľudí a táto nenápadná žena, oblečená do indického sári tvrdila, že sama prejde medzi bojujúcimi armádami. A čo viac  tvrdila, že sa vráti s detičkami.

„Sestrička ak zariadite, že do troch dní podpíšeme prímerie, budete mať voľnú cestu.“ Posmieval sa veliteľ.

 „Deti sú vaše“ – povedal.

 „Dobre, Pánu Ježišovi veľmi  na nich záleží, teda o tri dni sme dohovorení“ potvrdila sestra.

O tri dni si veliteľ od prekvapenia pretieral oči. Hŕbka usmiatych chlapčekov a dievčatiek rázne pochodovala po bombami zoranej zemi.

Ako vidieť pre Matku Terezu nemožné veci neexistovali. Keď bola vyslaná do Indie Pán Boh ju povolal druhý krát. Matka Tereza bývala vtedy v peknom kláštore, učila dievčatá z bohatých rodín, ale istého dňa keď šla po uliciach Kalkaty naďabila na umierajúceho  človeka. Bol to šok – to stretnutie jej zmenilo život. Zistila, že je viac potrebná tým najúbohejším ako dievčatám v škole. Opustila kláštor obliekla si biele sári, čiže oblečenie aké nosia indické ženy a s veľmi silnou vierou v pomoc Božiu šla k tým ku ktorým nikto nechcel ísť.

Známi krútili hlavami: „ To je šialenstvo ...“ Ale ona sa netrápila. Rýchlo sa našli dievčatá, ktoré jej chceli pomáhať a tak vznikla nová rehoľa Misionárky Lásky. Sestry začali viesť sirotince,  domy pre chorých, umierajúcich a bezdomovcov, nielen v Indii ale na celom svete. Aj na Slovensku. Neobyčajné je to, že sestry samé žijú tak ako tí o ktorých sa starajú.

Predstavte si, že každá sestra má len sári, kríž,  sandále, matrac na spanie (nie posteľ!) a lavór na umývanie. Nič viac! Ich deň začína o 4,30 hodine. Hodinu a pol sa sestry modlia, zahľadia sa ma ukrižovaného Ježiša a jedno krátke slovo pod krížom a pohnú sa do ulíc.

Matka Tereza vždy nosila pri sebe neobyčajnú zbraň. Každému koho stretla dala zázračný medailónik. Matka Tereza ho najprv pobozkala a potom ukazovala ako sa má nosiť. „Matke Božej môžete vždy dôverovať“ uisťovala. Raz sa jej sestry spýtali koľko takýchto medailónikov ste rozdali? 400? 500?“ Skúste uhádnuť: bolo ich 40 000.

Pomocou medailónikov Matka Tereza zriaďovala nové kláštory. Skutočne! Ak Matke Tereze záležalo  na nejakom mieste nepýtala peniaze len obzerala dom, ak v ňom bolo otvorené okno,  nepozorovane hodila dovnútra medailónik ... zázračný medailónik a vec bola vybavená.

Tak sa stalo v Nemecku. Matka Tereza  chcela poslať sestry do Východného Berlína. Berlín a celé Nemecko boli vtedy ešte podelené na výchovné a západné. Komunisti  nedovolili vo východnej časti žiadne sestry. Matka Tereza napriek tomu tam odcestovala. Práve mala byť procesia Božieho Tela. „Na procesii tam hodím medailónik“ povedala Matka Tereza kardinálovi Meisnerovi. A čo sa stalo?  Po dvoch týždňoch prišlo dovolenie.

Viete prečo sa tak stalo? Matka Tereza si bola sto percentne istá, že to nie je jej  robota ale výlučne  Božie dielo.  Ona skutočne šla odvážne za Svetlom!

Blahoslavená Matka Tereza z Kalkaty, oroduj za nás.