Na svete najstaršie a najznámejšie Mariánske pútnické miesto je Guadalupe. Každý rok tam prichádza  20 miliónov pútnikov. V Guadalupe sa zjavila Matka Božia istému indiánovi, ktorému posledný deň nechala svoj obraz. Ale dnes vám nechcem hovoriť o Guadalupe. V Guadalupe  sa Panna Mária zjavila  v 16. storočí. Na začiatku 20. storočia katolíci v Mexiku  boli tak prenasledovaní ako pred stáročiami prví kresťania. Všetko pod vedením prezidenta  Plutarco Elias Callesa. Otvorene hovoril, že jeho cieľom je zničenie katolíkov.

Vypočujme si najprv príbeh:

Tmavou ulicou hlavného  mesta  Mexika idú dve ženy. Ticho sa rozprávajú o ďalších bojoch katolíckych povstalcov s vládnymi vojskami. V diaľke sa zjavila polícia. Za takéto rozhovory sa môžu dostať do väzenia.

Policajti ale sledujú niekoho iného. Idú za mužom v sivom klobúku a obleku. Náhle reflektory prechádzajúceho autobusu oslepia policajtov. Keď si ich zrak privykne na tmu chodník je už prázdny. V diaľke vidieť len svetlá  auta. Bleskovo skočia do taxíka a pohnú sa za podozrivým.  S pískaním pneumatík v zákrute sú čoraz bližšie. Na križovatke sa im podarí zadržať utekajúceho. Policajti vybehnú k zadným dverám a ... neveria vlastným očiam. Na sedadle leží len bunda.

Priznajte sa, počúvalo sa to ako nejaké kriminálne rozprávanie. Ste zvedavý čo bolo ďalej? Kde zmizol muž, ktorého stíhala polícia?

Nuž teda, riskujúc život  ... vyskočil v zákrute z uháňajúceho auta.  O niekoľko ulíc šiel pokojným krokom akoby sa nič nebolo stalo, po dohovorenom znaku  vošiel do bývania katolíckej rodiny, kde ho srdečne privítali. Máme tu ešte jednu záhadu.  Kto bol muž, ktorý vyskočil z uháňajúceho auta? Odkiaľ vedela rodina, že ten muž môže zaklopať na ich dvere?

Hovorili sme, že na začiatku 20. storočia  v Mexiku prenasledovali katolíkov skoro tak ako v prvých storočiach kresťanstva. Poznali sme v priebehu rorát kresťanky, ktoré vtedy zomreli pre Krista mučeníckou smrťou.

Skvele, ale vráťme sa do Guadalupe v Mexiku.  V dome, do ktorého vošiel muž, už čakalo niekoľko desiatok ľudí. Muž sa so všetkými zvítal – bolo vidieť, že sa dobre poznali a začal sa pripravovať na sv. omšu. Áno, nepomýlil som sa! Pretože pred políciou utekajúci  muž bol kňaz jezuita. Jezuitov sme už na rorátoch spomínali. Tento sa volal Miguel Pro. Po slovensky môžeme povedať Michal Pro.

Takých nocí keď musel utekať bolo v jeho živote veľa. Po tomto úteku v spriaznenej rodine odslúžil sv. omšu. Nasledujúci deň šiel s Božím slovom za  skupinou šoférov. Aby pomýlil všade snoriacu políciu, aby ho nespoznali   preobliekol sa za mechanika.

Otec Miguel Pro od detstva rád robil  rôzne žarty.  Rád hral na gitare a spieval. Bol dušou spoločnosti. Vždy usmiaty, spokojný a vždy v dobrej  nálade. Máme radi takýchto spolužiakov, pravda? Aj on bol veľmi obľúbený. Aj keď mal rád spoločnosť iných, rád putoval aj sám. Vtedy sa modlil, zamýšľal sa nad tým čo by mal v živote robiť.  Nakoniec  sa rozhodol, že dá svoj život Ježišovi. Predtým pomáhal v úrade svojmu otcovi a potom vstúpil do rehole jezuitov. Pretože v Mexiku bolo nebezpečne, vycestoval na štúdiá do Európy. Študoval v Španielsku a Belgicku. Po niekoľkých rokoch keď sa chcel vrátiť, v Mexiku vôbec nebolo  ľahšie, naďalej kňazi nemohli slúžiť sv. omšu, kostoly boli pozatvárané. 

Po kňazskej vysviacke sa Miguel vrátil domov a vôbec nemal zámer od strachu sa schovať ani sa tváriť, že nie je kňazom. Napriek štátnym zákazom  predsa neprestal byť kňazom. Slúžil veriacim tajne. Po domoch tajne  udeľoval sviatosti a slúžil sv. omše.

Aby ho nespoznali preobliekal sa za mechanika, alebo úradníka, alebo za žobráka a dokonca sa stávalo, že hral blázna, aby mohol zaniesť Pána Ježiša umierajúcemu.  Otec Miguel Pro pomáhal  chudobným rodinám, organizoval pre nich pomoc. Neraz ho videli ako dvíhal vrece s múkou alebo ako sadal do autobusu  so ... živými sliepkami v košíku.

Dva roky sa otcovi Miguelovi darilo unikať väzeniu. Ale Bohužiaľ istého dňa ho polícia zavrela  a obvinila s protištátneho činu, so sprisahania proti nejakému generálovi. Samozrejme  všetko vymysleli pretože ani generál ani polícia o ničom nevedeli. Šlo o to, aby nakoniec otca Pro odsúdili a tak zastrašili možných vzbúrencov.

Keď Otec  Miguel kráčal na  smrť zastrelením v jednej ruke držal kovový krížik a v druhej ruženec. Odpustil všetkým. Pred smrťou poprosil len o chvíľu modlitby. Kľakol si, pritúlil si na prsia krížik a prv než padli streli nahlas zakričal : „Nech žije Kristus Kráľ!“

Prekvapuje nás odvaha týchto ľudí, pravda? Ako milovali Ježiša ... prosím vás dnes večer sa porozprávajte  úprimne s Ježišom. Poproste ho o veľkú vieru a pobozkajte jeho kríž.

Blahoslavený Miguel Pro, oroduj za nás.