Sv. Terézia pozerala na obranné mestské múry každý deň. Prechádzala okolo nich a vedela, kde sa nachádzajú brány, cez ktoré môže vyjsť z mesta. Jednou z tých brán utekala spolu s bratom Rodrigom k Maurom. Keď už mala dvadsať rokov, s bratom Antonom odišla cez inú bránu tajne do kláštora.
A keď sa zabývala v cele kláštora – cela je kláštorná izba, v ktorej bývajú rehoľníci – pozerala cez svoje okno priamo na múry obklopujúce Avilu. Pozrite sa na obrázok.
Svätá Terézia mala svoju celu v takej časti kláštora, kde boli okná otočené priamo oproti mestským hradbám. Videla ich vždy, keď sa pozrela cez okno. Jedného dňa, keď počas modlitby rozjímala o svojej duši, prirovnala ju k hradu. Počúvajte, ako o tom hovorila:
Príbeh:
„Moju dušu som si predstavila ako pevnosť z jedného kusu diamantu alebo priezračného kryštálu. Pevnosť je podelená na veľa komnát, podobne ako i v nebi je veľa komnát. Jedny hore, druhé dole, jedny na boku, druhé vo vnútri budovy a v samom strede jedna najdôležitejšia miesnosť, v ktorej sa odohrávajú tie najtajomnejšie chvíle medzi Bohom a dušou.“
Svätá Terézia použila zaujímavé prirovnanie duše k hradu. Hovorila, že v hrade treba prejsť cez jednotlivé komnaty, kým sa dostaneme ku kráľovi a v živote treba prežiť rôzne udalosti, ktoré nás buď približujú, alebo vzďaľujú od kráľa, čiže od Pána Boha.
Zdá sa to možno divné. Ako sa dá vojsť do duše? K tejto otázke sa ešte vrátime. Pred nami je deväť dní. Dnes si iba zapamätajte prirovnanie: duša je ako pevnosť.
Sv. Terézia začala v kláštore nový život. Spočiatku sa jej tam všetko páčilo. Bola šťastná a spokojná. Blízko mala priateľku Juanu (čítaj Chuanu), ktorú poznala od detstva. Zaujímala sa o staršie sestry, ktoré si ju rýchlo obľúbili. Staré a choré sestry sa rýchlo presvedčili, že môžu vždy počítať s pomocou sestry Terézie.
Zrazu sa nečakane začalo s Teréziou diať niečo nedobré. Bolelo ju srdce až do zamdlenia, bezdôvodne odpadávala a nikto nevedel povedať, čo sa s ňou deje. Lekári bezradne rozhadzovali rukami a sestra Terézia sa cítila čoraz horšie.
Príbeh:
„Mala som veľkú radosť zo zmeny života a zmenilo sa i moje stravovanie, ale zle to zapôsobilo na moje zdravie. Prežívala som ťažké bolesti srdca a pohľad na mňa vo chvíľach utrpenia bol pre mnohých desivý. Pridali sa ďalšie choroby a celý prvý rok som mala zdravotné problémy.
Miestni lekári mi nevedeli pomôcť, a tak ma otec previezol na iné miesto, ktoré malo dobrý vplyv na liečbu všetkých chorôb. Celý čas mi bola nablízku moja priateľka z kláštora. Pobudla som tam skoro rok. Liečenie mi počas troch mesiacov spôsobovalo také bolesti, že nechápem, ako som to mohla vydržať.
Mala som sa začať liečiť začiatkom jari, ale z kláštora som odišla ešte na začiatku zimy. Medzitým som bola u mojej sestry na vidieku. Ich bydlisko bolo neďaleko od miesta môjho liečebného pobytu. Bolo pre mňa lepšie čakať tam, ako cestovať do kláštora a potom zase späť.“
Skoro všetci iba kývali ramenami, ale nebolo iného východiska, len opustiť kláštor a hľadať pomoc mimo neho. V Avile rozprávali o žene, ktorá liečila zelinami. Predstavená Terézii dovolila navštíviť liečiteľku a spolu s ňou opustila kláštor i jej priateľka Juana Suarez.
Bohužiaľ, „zázračné” metódy slávnej liečiteľky nepomohli. Svätá Terézia strácala posledné zvyšky síl a v takom stave, keď už takmer umierala, ju otec priviezol naspäť do kláštora.
Po ďalšom srdcovom záchvate sa zdalo, že je v bezvedomí a zomiera. Na tretí deň už nejavila známky života. Po meste sa rozšírila správa, že v kláštore zomrela sestra Terézia. Dokonca už začali chystať hrob. Iba otec nestrácal nádej. Nepripustil si myšlienku na smrť svojej dcéry. Mal pravdu. Na štvrtý deň Terézia otvorila oči. Nechceli uveriť, že žije. Zbehli sa k nej sestry z celého kláštora.
Nejaký čas bola ešte paralyzovaná a nemohla chodiť. Lenže Terézia nerezignovala a postupne sa jej vracali sily.
Musíme priznať, že životné okolnosti sv. Terézie boli veľmi dramatické, ako dej dobrodružného filmu. Vidno, že Pán Boh mal ešte pre sv. Teréziu dôležité úlohy, kým jej dovolil vrátiť sa k nemu.
Presvedčíme sa o tom počas našich ďalších stretnutí. Dnes vás prosím, aby ste sa pomodlili za chorých a zomierajúcich. Ak poznáte niekoho, kto je chorý, treba ho navštíviť.
Otázky:
- Čo videla Terézia z okna svojej cely?
- Čo sv. Terézia prirovnala k hradu, pevnosti?
- Čomu sa spočiatku sv. Terézia v kláštore venovala?
Úlohy:
- Pomodli sa za chorých a umierajúcich a navštív nejakého chorého.
- Prilep obrázok na plagát.
Obrázok:
Výhľad na hradby z kláštornej cely sv. Terézie