Prežívame stredu tretieho adventného týždňa. Všetkých vás tu vítam a spolu s vami mám radosť z toho, že o týždeň budeme mať Štedrý deň. Vtedy budeme mať posledné Roráty. Zostáva nám okrem dneška ešte šesť stretnutí na prípravu, nesmieme ten čas premárniť.

Niektorí z vás sa poctivo pripravujú od prvého dňa, z toho sa veľmi teším. Ak sa vám podarilo priviesť niekoho prvýkrát, je to super. Moja radosť je o to väčšia a vaša určite tiež.

Solo Dios basta!

Toto zvolanie sme sa naučili od našej sprievodkyne sv. Terézie z Avily. Ideme na stretnutie s Ježišom a ona bola s ním čoraz viac zjednotená. S ňou na našej ceste určite nezablúdime. Včerajší obrázok pripomína, ako Ježiš potreboval jej lásku a dával jej rôzne znamenia. Jedného dňa uvidela pri sebe anjela.

Pán Ježiš sa Terézii zjavil veľakrát. Dovolil jej vidieť peklo. Prečo? Aby videla, kde mohla skončiť jej duša, keby sa nebola obrátila. Nebolo to videnie, ako keď pozeráme film alebo prezeráme fotografie. Videnie bolo také živé, že cítila hroznú bolesť a utrpenie. Spomínala, že v živote zažila dosť utrpenia, ale to sa nedalo porovnať s ničím. Z tej hrôzy jej tuhla krv v žilách. Ťažká predstava, ale určite išlo o živé stretnutia, ako keď niekoho stretneme tvárou v tvár. Sv. Terézia spomínala, že sa snažila vidieť, akej farby má oči Pán Ježiš. Ale čím viac sa snažila, tým rýchlejšie videnie mizlo.

Pán Boh pripravil Teréziu na dôležité a veľké úlohy. Ešte nevedela, o čo pôjde. Ani sa nad tým nezamýšľala. Mala už predsa štyridsaťpäť rokov, čo mimoriadne ju mohlo ešte čakať? Jej mama sa dožila o desať rokov menej. Ale je pravda, že v kláštore sa jej žilo čoraz horšie. Nie všetky sestry rozumeli, čo sa s ňou deje, keď bola počas modlitby uchvátená a prežívala radosť z blízkosti a zo zjavenia Pána Ježiša. V meste sa o nej šírili divné klebety. Pravdupovediac, toto sv. Teréziu až tak nedesilo. Odvtedy, ako videla peklo, stále sa pýtala: „Pane, čo mám robiť, aby som zachránila duše?“ 
 
Presne tak. Sám Boh stačí! Sv. Pavol hovoril, že všetko je možné pre toho, kto verí. Sv. Terézia silno verila Ježišovi. Ktorýsi deň sa stretli sestry v cele a hovorili o tom, aký je život v kláštore a ako ťažko sa dá sústrediť na modlitbu. Stále nejaký hluk, ľudia... „Aké by bolo pekné, keby sme mohli žiť ako prví pustovníci,“ povedala ktorási z nich. Predstavete si to! Tieto slová boli pre sv. Teréziu ako balzam na srdce. Zistila, že nielen ona má problém so životom v kláštore. Najmladšia zo sestier išla ešte ďalej a povedala: „Nájdime také miesto, kde by sme mohli žiť inak a odíďme odtiaľto!“ Toto bolo nečakané a sv. Terézia vo svojich úvahách tak ďaleko nezašla. Avšak zrnko už bolo zasiate. Temperamentná Terézia o tom hovorila so zbožnou vdovou Guiomar z Avily. Keď si vypočula Teréziine slová, prisľúbila pomoc. Hovorila, že je to znak od Boha
 

Vyzeralo to, že už treba nájsť iba dom a pustiť sa do roboty. Udalosti nadobúdali spád. Našiel sa vhodný dom v Avile. Ubytovala sa tam najmladšia sestra Joanna. Spolu s manželom začali dom opravovať. Nikto ani len netušil, že v Avile vznikne nový kláštor. Medzitým Terézia, ktorá mala obavy, či to nie je iba jej nápad, dostala od Pána Ježiša odporúčanie, aby sa zo všetkých síl usilovala o založenie kláštora. Pán Ježiš jej povedal, komu má byť kláštor zasvätený. Vypočujte si, ako to sv. Terézia zapísala v Životopise.

Príbeh:

„Na sviatok sv. Bartolomeja bolo už všetko hotové, z Božej milosti si niekoľko osôb oblieklo habit. Do nášho kostola bola uložená Eucharistia a kláštor bol zasvätený sv. Jozefovi. Stalo sa tak v roku 1562. Túžila som založiť kláštor, aby som sa mohla úplne odlúčiť od tohto sveta a svoje povolanie realizovať v prísnejšej klauzúre. Zároveň som stále počítala s tým, že kvôli väčšej Božej sláve sa treba toho vzdať, urobila by som tak úplne slobodne a pokojne.“

Dodnes sa v Avile nachádza kláštor sv. Jozefa, ktorý založila sv. Terézia. Vidíme ho na našom plagáte. Je to prvý kláštor, ktorý založila. Aj v súčasnosti v ňom pôsobia sestry karmelitánky a žijú podľa prísnej reguly, ktorú napísala sv. Terézia podľa vzoru prvých pustovníkov žijúcich na hore Karmel.

Sv. Terézia bola šťastná. Po takom rehoľnom živote túžila veľa rokov. Potrebovala klauzúru, aby sa ľudia dostali iba do hovorne a ďalej už nie. Nebolo možné, aby v tomto kláštore niekto z mesta navštevoval sestry v ich celách.

Do kláštora začali prichádzať mladé slečny v krásnych šatách a boli rozhodnuté žiť v kláštore podľa prísnej reguly.

Otázky:

  1. Komu bol zasvätený kláštor, ktorý založila sv. Terézia?
  2. Kto bol autorom nových pravidiel (reguly), podľa ktorých sa malo žiť v novom kláštore?
  3. Čo je to klauzúra?

Úlohy:

  1. Pomodli sa za sestry karmelitánky, ktoré sú na Slovensku.
  2. Prilep obrázok na svoj plagát.

Obrázok:

Kláštor sv. Jozefa