Sv. Terézia mala veľkú a zbožnú úctu k tichému pestúnovi Pána Ježiša. Verila, že z ťažkej choroby sa uzdravila vďaka nemu. Pamätáte si, ako jej bolo ťažko, veď vtedy takmer zomrela. Často opakovala, že vždy, keď sa s nejakou záležitosťou obrátila na sv. Jozefa, nikdy sa nesklamala. Niektorí hovoria, že predovšetkým vďaka nej začali mať ľudia väčšiu úctu k tomuto svätému. Keď sa v jej srdci a v jej hlave zrodila myšlienka založiť nový kláštor, Pán Ježiš žiadal, aby bol zasvätený sv. Jozefovi. Kláštor sv. Jozefa existuje doteraz. Nachádza sa v severnej časti Avily. Sestry karmelitánky sa v uzavretom kláštore vo dne v noci modlia za Cirkev, hriešnikov a za celý svet.
Nemáme ani len potuchy, ako pomáha ich modlitba. Nepoznajú nás a napriek tomu sa za nás modlia. Ktovie, koľkokrát nás už ich modlitba zachránila pred nejakými nešťastiami a svet pred katastrofami.
Založenie kláštora nebola bežná záležitosť. Uvedomme si, že sv. Terézia žila v karmelitánskom kláštore už vyše dvadsať rokov. Po dvoch desaťročiach sa zrazu rozhodla založiť akoby svoj a takisto karmelitánsky kláštor. Pravidlá pre život v novom kláštore sama napísala a aby sa odlíšila od pôvodneho kláštora, pribudlo do názvu slovo bosé. Sestry nechodili bosé, hoci sa to vo vtedajšom horúcom Španielsku určite stávalo. Slovom bosé bolo vyjadrené, že žijú jednoducho a chudobne. Takto sa odlíšili od nezreformovaných karmelitánok.
Vráťme sa teraz do Teréziinho kláštora sv. Jozefa. Nebudeme sa zaoberať spismi, rozhovormi a povoleniami, ktoré musela sv. Terézia vybaviť. Najdôležitejšie bolo, že pápež Terézii i jej sestrám dovolil rehoľný život podľa nových pravidiel. Pápežské schválenie bolo pre Teréziu znakom, že nový kláštor, nové pravidlá nie sú iba jej nápad, ale je to Boží plán. Veď to dovolil ten, ktorý stojí na čele Kristovej cirkvi. Je to Boží plán a ona ho napĺňa.
Navyše zakaždým, keď sa sv. Terézia začala zamýšľať, či ide dobrou cestou, prichádzal Ježiš a povzbudzoval ju, aby nerezignovala. Pochybnosti, ktoré prichádzali, boli od satana, pretože ten chcel prekaziť vznik takého kláštora. Do nového kláštora bosých karmelitánok s prísnymi pravidlami vstupovali mladé dievčatá a to bolo taktiež znakom toho, že ide o Božie dielo. Počúvajte:
Príbeh:„Počas piatich rokov v kláštore sv. Jozefa v Avile som prežila najspokojnejšie roky svojho života. Po takom živote v tichu a pokoji moja duša túžila a túži. V tom čase vstúpilo do nášho kláštora veľa mladých dievčat. Podľa ich elegantného oblečenia sa dalo usudzovať, ako im bol blízky životný štýl tohto sveta. Pán ich odtrhol od života v tomto svete a pritiahol do svojho domu. Doprial im takú dokonalosť a žili tak príkladne, že ja som sa popri nich neraz hanbila. Postupne náš počet narástol na trinásť a rozhodli sme sa, že viacej nás nikdy nebude.“
Nebola iná možnosť. Pán Boh určil Terézii nové úlohy. Bolo potrebné opustiť kláštor a hľadať domov pre nové sestry. Nemohlo ich tam bývať veľa, na rozdiel od pôvodného kláštora, v ktorom bolo vyše sto sestier. Bosé karmelitánky mali iný systém. Ak ich bolo viac, bolo potrebné hľadať nový dom a založiť nový kláštor.
Takto začal pre sv. Teréziu nový problém. Túžila po pokoji, chcela mať čas na modlitbu, ale bolo potrebné zakladať nové kláštory. Nový kláštor založila sv. Terézia od Ježiša v Medine del Campo. Bolo to 80 kilometrov severne od Avily.
Všimli ste si, ako sa zmenilo jej meno? Prečo sv. Terézia od Ježiša? Na znak toho, že keď začala život v novom kláštore, chcela žiť jedine a výlučne pre Ježiša a patriť iba jemu. Preto k svojmu menu pridala – od Ježiša. Nebolo pre ňu nič dôležitejšie ako plnenie Božej vôle. Pán Ježiš chcel, aby zakladala nové kláštory a nie iba pre karmelitánky. Vypočujte si príbeh:
Príbeh:„Ak mám zakladať kláštory pre sestry, je potrebné, aby blízko nich vznikli kláštory pre bratov. Bratov karmelitánov bolo tak málo, že to s nimi vyzeralo na zánik. Po odovzdaní tejto záležitosti Pánu Bohu napísala som list generálnemu predstavenému. Dostala som splnomocnenie na založenie dvoch nových mužských kláštorov. Pribudlo mi veľa starostí, pretože som nepoznala nikoho z provincie, kto by začal toto dielo. Bola som jedna úbohá bosá rehoľníčka bez žiadnej pomoci okrem Božej pomoci. Nestrácala som nádej ani odvahu, že keď Pán zabezpečil dovolenie predstavených, zabezpečí všetko ostatné, čo bude potrebné. Dielo som teda začala.“
Príbeh:„Jedného dňa mi Pán prikázal, aby som sa vybrala do Segovie a založila tam kláštor. Bývala tam jedna zbožná vdova spolu so svojou dcérou. Poznala som ju, pretože kedysi ma navštívila v Avile. Dotyčná nám prenajala dom a zadovážila všetko, čo bolo potrebné na zariadenie kaplnky a čo bolo potrebné pre nás. Ušetrila mi tým veľa starostí. Ale nikdy nebolo daru bez utrpenia. Pán na mňa dopustil horúčky a mdloby, ktoré trvali tri mesiace, a potom som ešte veľa trpela ďalší polrok, kým som bola v Segovii.“
Sv. Terézia založila v Španielsku sedemnásť kláštorov. Znie to až neskutočne, keď si uvedomíme, že začala, keď mala vyše päťdesiat rokov. A každý nový kláštor si odtrpela. Ako to všetko dokázala? A to nie je všetko, čo po nej ostalo... Zajtra vám o tom ešte porozprávam.
Dnešnou úlohou bude pohľadať, kde najbližšie bývajú bosé karmelitánky.
Otázky:
- Kde mimo Avily založila sv. Terézia prvý kláštor?
- Aký kláštor je na dnešnom obrázku?
- Koľko kláštorov založila sv. Terézia?
Úloha:
- Vyhľadaj na mape Španielska Segoviu, Salamanku a Medinu del Campo a zisti, ako sú ďaleko od Avily.
- Zisti, kde sú najbližšie sestry bosé karmelitánky?
Obrázok:
Nové kláštory – Segovia