Keď sa pred 500 rokmi narodila sv. Terézia, jej otec napísal o narodení svojej druhej dcéry tieto slová: „Dnes, v stredu 28. marca 1515, pri prvých zábleskoch zornice, okolo pol šiestej, narodila sa nám naša dcérka Terézia.“ Bola to streda pred Veľkonočnou nedeľou, čiže streda Veľkého týždňa. Pápežom bol vtedy Lev X. a v Španielsku panoval kráľ Ferdinand Katolícky.“
Medzi naším pápežom Františkom a pápežom Levom X. bolo 48 pápežov. Niet sa čo diviť, veď prešlo odvtedy 500 rokov.
Otázka, ako sa volá španielsky kráľ, nebol žart. Nie sme zvyknutí, že krajiny majú kráľov, my sme už zvyknutí skôr na prezidentov, ale v Španielsku je to stále tak. Majú svojho kráľa a sú monarchia, hoci mnohé sa zmenilo a Španielsko už nie je takým kráľovstvom ako pred 500 rokmi. Ich terajší kráľ Filip VI. má 46 rokov a vlády sa ujal v júni 2014.
Vráťme sa k našej svätej. Týždeň po narodení – 4. apríla – bola pokrstená v kostole sv. Jána Krstiteľa. Pútnici, ktorí navštevujú tento kostol, sa pri krstiteľnici zvyčajne modlia vyznanie viery. Terézia dostala meno po babke svojej mamy. Priezvisko jej ostalo po otcovi aj po mame. V Španielsku je to tak. Volala sa Teresa Sánchez de Cepeda y Ahumada (čítaj Sančez de Sepeda i Aumada). Po otcovi mala priezvisko Sánchez de Cepeda a po mame Ahumada. Terézia bola zo šľachtickej rodiny, mala dve sestry a deväť bratov. Otec Alonso bol v Avile veľavážený a bol známy dobrotou srdca a šľachetnosťou. Mladá a krásna mama sa usilovala vychovať svoje deti tak, aby milovali Boha. Vypočujme si, ako samotná Terézia spomínala na svojich rodičov:
Príbeh:
„Mala som dobrých a hlboko veriacich rodičov. Môj tatko mal záľubu v čítaní kníh, mal ich veľa. Chcel, aby sme ich raz čítali i my jeho deti. Ocko bol človek, ktorý mal citlivé a láskavé srdce pre chudobných a trpiacich a bol láskavý aj k služobníctvu.
Ocko bol pravdovravný a nikto ho nepočul nadávať, preklínať alebo ohovárať. Moja mamička bola takisto čestná a dobrá, príjemná a inteligentná. Hoci bola veľmi pekná, nikdy som nepočula, žeby si na tom zvlášť zakladala. Naučila ma milovať Pannu Máriu a modliť sa ruženec, ktorý sa sama dennodenne modlila. Všetkých nás vychovali ako dobrých a čestných ľudí.“
Sv. Terézia mala na svoju rodinu tie najkrajšie spomienky. Keď bola dospelá, zapísala ich do svojej knihy s názvom Životopis. Kniha bola preložená do mnohých jazykov a vďaka tomu je jej život známy po celom svete. Často sa budeme vracať k úryvkom z jej života a budeme si ich čítať. Sama sv. Terézia nám bude opisovať svoj život. Jej život bol spočiatku taký istý ako život mnohých iných detí. Deti majú rôzne nápady a niekedy zvláštne námety na zábavu. O televízii a internete sa im v tej dobe ani nesnívalo. Sv. Terézia mala šťastie, že mali doma množstvo kníh, pretože jej rodičia veľa čítali. Otec i mama, starí rodičia, príbuzní aj služobníctvo počas dlhých večerov potom rozprávali o udatných hrdinoch z prečítaných kníh. Okrem toho sa rozprávalo i o zradcoch a nepriateľoch, ktorí sa v náboženských vojnách správali ako nepriatelia Pána Ježiša a čakala ich večná potupa. Alebo o vojnách s pohanskými Maurami a Turkami a o tých, ktorí za Ježiša a pravú vieru ochotne obetovali svoje životy. Takýmto mučeníkom sa priamo otváralo nebo. Deti počúvali všetky tieto udalosti s otvorenými ústami a v hlave sedemročnej Terezky sa zrodil plán. Počúvajte, čo vymyslela:
Príbeh:
„Keď som počula o mukách, ktoré vytrpeli svätci pre Boha, zdalo sa mi, že sa ľahko dostali do neba. Túžila som zomrieť takisto, ale nie preto, že som milovala Boha, ale chcela som rýchlo získať to, čo majú svätí v nebi. Spolu s bratom sme uvažovali, ako tento cieľ dosiahnuť. Chceli sme odísť do kraja Maurov, aby nám tam odťali hlavu. Napriek nášmu detskému veku sme na to mali dostatok odvahy a odhodlania, jedinou prekážkou boli naši rodičia.“
Spôsobil to ujo... ale postupne. Skúste si to predstaviť. Dve deti: sedemročná Terézia a o dva roky starší brat Rodrigo sa chytili za ruky a včas ráno kráčali cez Avilu k hradbám k jednej z mestských brán. Bolo to pre nich ako cesta na koniec sveta. Terézia sa dotvtedy nikdy sama neodvážila prejsť za múry mesta. Nestačilo im vyjsť z mesta, oni túžili po tom, aby im Maurovia odťali hlavy. Neskutočné!
Prešli cez rímsky most na rieke Adaja (čítaj Adacha), pokračovali ďalej po ceste, keď tu zrazu... prekvapenie. Keď tu zrazu zbadali na koni svojho uja Františka. Deti sa rozplakali, pretože bolo po ich pláne. Ujo dvoch malých utečencov naložil na koňa a odviezol k vystrašeným rodičom.
„Chcela som ísť do neba a nedostanem sa tam skôr, ako nezomriem,“ plakala Terézia. Mama dokázala utíšiť svoju malú dcérku. Onedlho vymyslela Terezka niečo nové. Zajtra vám poviem, o čo išlo.
Dnes si na plagát prilepte obrázok Terezky a jej brata Rodriga, ako utekajú z Avily do kraja Maurov. Spýtajte sa rodičov, prečo vám dali také krstné mená, aké máte.
Otázky:
- Ako sa celým menom volala sv. Terézia z Avily?
- Čo urobila Terézia spolu so svojím bratom Rodrigom?
- Prečo Terezka túžila, aby jej Maurovia odťali hlavu?
Úlohy:
- Opýtaj sa ocka alebo mamičky, prečo ti dali také krstné meno, aké máš a popros ich, aby ti porozprávali o živote tvojho patróna.
- Počúvaj našu pieseň
- Dones lampión na zajtrajšiu sv. omšu.
Obrázok:
Útek do neba. Terézia a jej brat Rodrigo utekajú do kraja Maurov.