Otcovi robili starosti výčiny jeho dcéry. Nebol nadšený ani z čítania dobrodružných románov a ani z prílišného záujmu o vonkajší vzhľad. Netešilo ho ani jej časté stretávanie sa s bratrancami. Každý svätý má obdobie, keď sa pohybuje nad priepasťou. Bolo tak i v živote sv. Terezky.

Na sv. Terezku mala zlý vplyv ešte jedna osoba. Bola to jej sesternica Ines, ktorá často chodila k nim domov. Kým žila mama Beatriz, snažila sa zabrániť tomu, aby ich navštevovala príliš často, ale nebolo možné úplne tomu zabrániť, keďže dievčina patrila od ich rodiny. Terezku mala rada a rada s ňou klebetila.

Popritom všetkom bol však pre ňu na prvom mieste stále iba Boh. Veľmi jej záležalo na tom, aby o ich rodine bola dobrá mienka. Bála sa, aby sa za ňu nemusela hanbiť rodina, najmä nie otec. Počúvajte, ako spomínala na toto obdobie:

Príbeh:

„Hoci som sa s Ines priatelila dlho a intenzívne (bolo to do štrnástich rokov a možno trochu dlhšie), nezdá sa mi, žeby som urazila Pána Boha ťažkým hriechom. Hoci viac som sa bála hriechu hlavne kvôli tomu, aby som neprišla o dobré meno, o česť. Môj ocko i sestra sa obávali nášho priateľstva. Nedokázali však zabrániť tomu, aby prichádzala k nám domov, a tak boli ich starosti bezvýsledné.

Niekedy ma desí nebezpečenstvo zlého priateľstva a nikdy by som tomu neverila, keby som to nezažila.“

Terezka to priznala, až keď bola dospelá. Spomienky, ktoré sme pred chvíľou počuli, zapísala v čase, keď už bola v kláštore a mala vyše päťdesiat rokov.

No v čase keď dospievala, otec s obavami sledoval jej priateľstvá a účasť na každej zábave v meste. Staršia sestra Mária, ktorá sa starala o súrodencov, neraz zalamovala rukami a trápila sa nad tým, čo z Terezy vyrastie.

Bála sa o ňu tým viac, že prichádzal čas jej svadby a po nej mala odísť z domu.

Už po Máriiných zásnubách otec uvažoval, čo bude robiť s roztopašnou Terezou. Nedalo sa totiž počítať s tým, že zoberie na seba záväzky po vydaji staršej sestry. 

Na obrázku vidíte starú budovu. Je to kláštor sestier augustiniánok, ktorý bol zasvätený Panne Márii. Niekoľko sestier je v tomto kláštore dodnes. Avšak v časoch sv. Terézie žilo na tomto mieste veľmi veľa sestier a viedli internát pre mladé dievčatá, ktorý mal dobrú povesť a výsledky.

Otec sa rozhodol: „Toto bude dobré miesto pre moju dcéru!“ Ako sa rozhodol, tak aj urobil. V internáte učili dievčatá dobrým spôsobom, dobrému správaniu a všetkému, čo má vedieť a ovládať nastávajúca žena a matka. Učili sa šiť, vyšívať a pekne písať i počítať.

Vypočujme si, ako na svoj pobyt u sestier spomínala sv Terézia.

Príbeh:

„Prvý týždeň mi bolo ťažko, ale nie preto, že som skončila v penzióne sestier. Obávala som sa, že ma poznajú a vedia o mojom ľahkomyseľnom správaní. Po ôsmich dňoch sa tam už cítila lepšie ako doma. Bola som tam obľúbená a každý sa pri mne cítil dobre. Hoci som vtedy ešte zavrhovala myšlienku stať sa rehoľníčkou, páčil sa mi pohľad na dobré a zbožné sestry.“