Príhovor
Prvé čítanie spomína cudzincov. Kto je cudzinec? Môžeme sa stať cudzincami? Čo by sa muselo stať, aby sme boli cudzinci? Rozprávame o blahoslavenom, ktorý bol celý život cudzincom a hoci sa mohol vrátiť do rodného Poľska, predsa ostal medzi tými, ktorí ho potrebovali.
 
Predstavenie o. Vladislava Bukowińského
Otec Vladislav pracoval po skončení 2. svetovej vojny na území ZSSR a staral sa o ľudí poľskej národnosti. V roku 1955 sa ľudia s poľským občianstvom mohli presťahovať do Poľska. Vladislav Bukowiński taktiež spĺňal podmienky na návrat do vlasti. Rozhodol sa ale ostať v ZSSR. V Karagande okrem neho ostali ešte ďalší dvaja Poliaci. Kňaz Vladislav býval v robotníckom hoteli. Potom niekoľko rokov býval v jednej poľskej rodine. Býval tam až do svojho uväznenia. Zomrel v roku 1974 a na jeho pohrebe sa zúčastnilo tisíce ľudí.
 
Kňazská činnosť bl. Vladislava bola rôznorodá. Jeho činnosť sa najskôr sústredila na priestor kaplnky. Komunisti ju však zbúranil. Neskôr sa jeho činnosť výrazne podobala činnosti Pána Ježiša. Kňaz Vladislav navštevoval veriacich u nich doma. V súkromných domoch celebroval sv. omše, učil deti náboženstvo, pripravil a slávil s nimi 1. sv. prijímanie, krstil a vysluhoval ďalšie sviatosti. Okrem toho pri svojej práci stretával neveriacich a inovercov. Ku každému sa správal s úctou. Prejavilo sa to účasťou na jeho pohrebe, ktorého sa zúčastnili i predstavitelia iných náboženstiev. Po vyhlásení za blahoslaveného sa stal patrónom medzináboženského dialógu. Prosme, aby sme mali ako on láskavý prístup k blížnym.
 
Úloha pre deti
Odporúčame deťom láskavý prístup k druhým, najmä k tým, s ktorými sa ťažko hľadá porozumenie.